V komentári pre denník Chicago Tribune sa zamýšľa profesor manažmentu a sociólogie na Vanderbilt University Bruce Barry nad obmedzovaním slobodného prejavu v súvislosti so zamestnaním.

Takmer absolútna moc manažmentu

S ukážkami zasahovania do slobody prejavu sa podľa Barryho stretávajú pracujúci Američania každý deň. Prispieva k tomu nielen právny systém, ale i celkový étos manažmentu, ktorý dáva zamestnávateľom takmer bezvýhradnú moc v obmedzovaní slobodných prejavov zamestnancov, či už na pracovisku, alebo vo voľnom čase. Pribúda napríklad zamestnancov prepustených kvôli obsahu blogov alebo iným mimopracovným aktivitám. V Alabame stačila zamestnávateľovi na prepustenie zamestnankyne politicky nevhodná samolepka na nárazníku jej auta.

Súkromní zamestnávatelia sú beztrestní

Prvnou prekážkou v slobodnom prejave zamestnancov je podľa Barryho ústavné právo, ktoré ešte dnes obmedzuje Listinu práv na situácie, v ktorých figuruje vláda. Súkromní zamestnávatelia sú tak pri porušovaní slobody prejavu beztrestní. Svoju vinu nesie tiež pracovné právo, ktoré dáva zamestnávateľom možnosť prepustiť zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu (vždy podľa zmluvy a s výnimkou diskriminácie). Barry si preto myslí, že je na mieste právna reforma. Niektoré štáty už prijali opatrenie, ktoré upravuje právo zamestnávateľa na prepustenie zamestnanca len v prípade, keď ohrozuje jeho obchodné záujmy. To by bolo potrebné rozšíriť do všetkých štátov.

Slobodný prejav – právne riziko

Okrem právnych prekážok sú však zásadné i prekážky v podobe manažérskej praxe. Firmy totiž chápu slobodný prejav zamestnancov ako právne riziko, hrozbu poškodenia povesti alebo prosperity. Môžu takto konať s dobrým úmyslom, ich represívne zásahy však nežiaduco obmedzujú slobodu prejavu. Barry nechce nijako obmedzovat právo zamestnávateľov na reguláciu osobných prejavov zamestnancov, ktoré poškodzujú firmu. Zamestnanci by však nemali stáť pred voľbou: zamestnanie, alebo občianska angažovanosť.

Autor: Zdroj: Chicago Tribune, infoservis insite.cz