Turecko má za sebou najdôležitejšie parlamentné voľby za posledných desať rokov. Včerajšie hlasovanie bolo referendom o ďalšom smerovaní krajiny.
Turci nechcú zmenu
Kým polovica zo 40 miliónov tureckých voličov sa obáva, že doterajšia vláda premiéra Recepa Tayyipa Erdogana chce islamizovať krajinu, tá druhá ho považuje za najschopnejšieho politika, ktorý posunul Turecko viac k Európe.
Prvé predbežné výsledky hovorili, že Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) dostala 48 percent hlasov a môže tak zostaviť jednofarebnú vládu. Presne takýto výsledok si želali biznismeni a proeurópsky zmýšľajúci Turci.
Erdogan je otvorený ekonomickým a demokratizačným reformám. Naopak, prívrženci najsilnejšej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) dúfali, že Erdoganov nástup zastavia. V prípade, že by AKP nezískala jednoznačnú väčšinu, premiér Erdogan sľúbil, že odchádza z politiky a AKP by musela hľadať koaličného partnera.
Najstaršia turecká strana CHP, ktorú založil zakladateľ moderného tureckého štátu Mustafa Kemal Ataturk, útočila na voličov skôr populisticky ako argumentmi. Skončila druhá iba s 20 percentami. AKP sa za posledných päť rokov podarilo naštartovať tureckú ekonomiku a priblížiť krajinu viac k Európskej únii. Spolu s armádou kemalisti útočili na Erdogana, že chce tajne islamizovať krajinu a ohroziť základy sekulárneho štátu.
Návrat nacionalistov
Politickú krízu a predčasné voľby vyvolal spor o prezidenta, ktorý je volený parlamentom. Opozícia spolu s armádou chcela zabrániť tomu, aby sa novým prezidentom stal premiérov spojenec a šéf diplomacie Abdullah Gul.
Nepáči sa im, že sa najvyššie postaveným politikom v krajine stal niekto, čia manželka nosí moslimskú šatku. Tá je v školách aj na úradoch v Turecku zakázaná.
Do parlamentu sa po päťročnom pôste podľa odhadov mala dostať aj ultranacionalistická Strana národnej akcie (MHP), ktorá vystupuje proti integrácii do Európskej únie a požaduje tvrdé riešenie kurdskej otázky. Podporilo ju 15 percent voličov.
Celú volebnú kampaň sľubovala, že ak sa dostane k moci, hneď popraví väzneného lídra kurdských separatistov (PKK) Abdullaha Ocalana. Tomu Erdogan ako premiér zabránil.
Do parlamentu by sa mali dostať najmenej dvadsiati prokurdskí politici zo Strany pre demokratickú spoločnosť (DPT), ktorí šli do volieb ako nezávislí, aby tak ľahšie obišli potrebné desaťpercentné kvórum.
Sľubujú, že ak sa začne naozajstný dialóg o zrovnoprávení kurdskej menšiny, skončí sa ozbrojený konflikt medzi tureckou armádou a kurdskými separatistami, ktorí sa skrývajú za tureckými hranicami na severe Iraku.
