Zverejniť tajomstvo zvnútra akejkoľvek organizácie dnes môže každý. Stačí si napríklad založiť internetový denník vo forme blogu, odkiaľ sa dostatočne zaujímavá informácia rozšíri okamžite. Má médium vydať zamestnancom zákaz vynášať alebo naopak dať do pracovných zmlúv dodatok o povinnej otvorenosti?

Anarchisti by najradšej zverejnili všetko od záznamov interných porád, cez výplatné pásky po prepisy mailového flirtovania medzi hviezdnymi reportérmi. Neriadená totálna transparentnosť je pre nich v súlade so žurnalistickou zásadou úprimného reportovania. Navyše, má to byť konkurenčná výhoda – na reality shows navyknuté publikum miluje tých, čo ho pustia do svojej kuchyne i spálne.

Proti anarchistom stoja manipulátori. Na komunikáciu s verejnosťou im postačuje pravidelná polročná tlačová správa na tristo znakov (vrátane medzier) vypracovaná komunikačným oddelením. Žurnalisti majú spolu s lekármi a advokátmi hovoriť len zlomok z toho, čo naozaj vedia. Tvrdia, že médiá nemajú pohľadom na neistých, nepripravených, či nebodaj arogantných a hlúpych pracovníkov podrývať to najcennejšie, čo majú – svoju dôveryhodnosť.

Výsledkom diskusie medzi oboma tábormi bude viac alebo menej manipulovaná anarchia. Význam celej debaty pre výsledky firiem je zanedbateľný. Podstata mediálneho úspechu totiž ostane vždy tá istá – ľudia chcú kvalitné správy, zaujímavé názory a dobrú zábavu. Akokoľvek podaný pohľad na každodennú rutinu práce v médiách neposkytne ani jedno.

Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME