Najväčšie slovenské prekladisko tovaru dovezeného po železnici z Ruska do západnej Európy – Čierna nad Tisou je sama osebe ako vlak.
Dlhá, štíhla, vcelku mladá (založená v roku 1946) a vyžaruje pocit pominuteľnosti. Akosi viete, že vznikla len nedávno a môže zaniknúť o chvíľu. Zažmurkajte a miniete ju.
Choďte tam hľadať iné služby ako tie, ktoré súvisia so železnicou, a veľmi skoro zistíte, že máte smolu. „Ubytovňa za 400 korún,” odpovedala stroho staršia pani, ktorej sme sa pýtali na nocľah.
VIDEO: Prekladisko v Čiernej nad Tisou
Takmer všetci zo 4390 obyvateľov Čiernej nad Tisou majú niečo do činenia so železnicou. „Ťažko nájdete rodinu, v ktorej by nemali aspoň jednu modrú železničiarsku uniformu,“ hovorí primátor Tibor Dulik.
Takže keď minister dopravy Ľubomír Vážny túto jar oznámil, že plánuje začať stavať širokorozchodnú železnicu z Čiernej nad Tisou do Bratislavy, z vlaku, z auta do auta, z domu do domu sa rozpŕchol šok. Každý sa zľakol, že najväčšie prekladisko v krajine stratí svoj zmysel a Čierna nad Tisou ani nie po šesťdesiatich rokoch od svojho založenia jednoducho zmizne z mapy.
„V prvom momente som dúfal, že z toho nič nebude,“ hovorí jeden z manažérov prekladiska, s ktorým sme sa dali do reči. „Dúfam, že napokon prídu na to, že takto je to pre nás lepšie.“ „Veď uvidíme,” pridal sa ďalší. „Ak postavia, tak postavia. To potrvá roky, nie?” dodal tretí.
Ako sme prechádzali po prekladisku, míňajúc obrovské mašiny prekladajúce železnú rudu, uhlie a hrubé pniská stromov z ruských vozňov do slovenských a strácajúc sa v halách, kde vymieňajú na vozňoch ruské kolesá za slovenské tak, aby sedeli na našich koľajniciach, sa ten opatrný optimizmus zamestnancov odrazu zdal byť taký zaslúžený.
Po prvé, projekt širokorozchodnej železnice do Bratislavy by stál minimálne 100 miliárd korún a v čase, keď prioritou Slovenska je dostavať diaľnice, zdá sa to len málo pravdepodobné.
Po druhé, prekladisko s rozmerom 12 krát 2,5 kilometra nie je jednoduché len tak preložiť do Bratislavy, ktorá nemá voľných 25 štvrocových kilometrov. „Myslím si, že stále je tu určité riziko,” tvrdí šéf prekladiska Ambróz Tokár. „Ale nemyslím, že reálne hrozí, že ľudia stratia zamestnanie.”
Východné Slovensko je ešte stále krajina bossov a ako sa prechádzame s Tokárom a hovorcom Carga Jánom Trégerom, ťažko možno s určitosťou povedať, nakoľko sú zamestnanci úprimní, keď pred nimi hovoria o svojich obavách zo straty zamestnania. „Sme najdôležitejší zamestnávateľ v tomto regióne,“ hovorí Tokár, a ľahko si možno predstaviť, akú moc v skutočnosti má chlap, od ktorého v mnohom závisí životná úroveň každej druhej rodiny v Čiernej nad Tisou.
Je zrejmé, že Tokár a Tréger podceňujú hrozbu Vážneho plánu. Opakujú, že „ľudia to ešte správne nepochopili” a že „bežní ľudia skutočne nemajú dostatok informácií”.
Logicky sa pýtame, prečo oni ľuďom nedokážu zabezpečiť informácie. Odpoveď: všetci čakajú na „štúdiu vykonateľnosti”, ktorá by mala byť hotová koncom leta.
Čokoľvek však štúdia napokon povie, podozrenie o plánoch Bratislavy tak skoro nezaspí. Prečo? Ľuďom z Čiernej nad Tisou vôbec nie je jasné, čo tá Bratislava zo západu vlastne chce, keď oni závisia od východnej hranice a sú takmer súčasťou Ukrajiny.
„No však určite,“ hovorí Tokár, pozerajúc sa na svoje moderné čierne topánky pokryté prachom zo železnej rudy, keď sa ho pýtame, či sa ľudia z mestečka cítia byť bližšie k východu ako k západu. „Na Ukrajinu je to 1200 metrov, do Bratislavy šesťsto kilometrov.“
Zajtra: Lomnický štít
VIDEO: Eugen Korda
Nepoznané Slovensko - každý deň publikujeme text o jednom zaujímavom mieste
