Jednotlivé listy sú mimoriadne jemné, krehké a dajú sa konzumovať aj z úplne neuzatvorených hlávok. Obsahujú menej horkých látok ako ostatné hlávkové šaláty. Okrem vitamínov skupiny B sa v nich nachádzajú aj vitamíny A, PP, C, D a E a kyselina pantoténová. Prítomné sú i malé množstvá kyseliny jablčnej, citrónovej a šťaveľovej. Z minerálov je to najmä draslík, fosfor, vápnik a horčík. Z ostatných látok je to asparagín a horký laktuzín.
Táto forma plodiny má podobné nároky na prostredie ako hlávkový šalát, znáša však aj vyššie teploty. Dobre rastie pri 15 až 20 °C. Darí sa jej na hlinito-piesočnatej pôde obohatenej kompostom. Vysádzajú sa dobre vyvinuté priesady so 4 až 5 lístkami. Spon výsadby je 0,3 x 0,3 až 0,4 metra. Počas vegetácie potrebujú dostatočnú závlahu. Vyzreté hlávky sa zberajú asi dva mesiace po výsadbe. Ľadový šalát je veľmi odolný proti vädnutiu. V chladničke vydrží aj 10 dní. V súčasnosti trh už ponúka odrody s červenohnedými, hnedozelenými, tmavozelenými alebo bledozelenými listami, ktoré bývajú rôzne skučeravené.
Autor: Ján Červenka
