Je jedno, či máš pankáčsky účes, bradu ako pravý moslim, roztrhané rifle či šatku na hlave. Buď sám sebou, o tom je demokracia. „Originálna demokracia je aj v Turecku. Môžeš ju ľahko použiť, stačí voliť,“ hlása populárna reklama liberálneho denníka Radikal. Z televízie sa dostala už aj na populárny server Youtube.
VIDEO: Reklama denníka Radikal
Animovaný humor
Kreslený šot je vtipnou odpoveďou na nedávnu internetovú výzvu armády. Tá na jar takmer vyvolala prevrat, keď hrozilo, že sa prezidentom stane šéf diplomacie Abdullah Gül. Aj jeho, podobne ako premiéra Recepa Tayyipa Erdogana (jeho aj Gülova manželka nosia moslimské šatky), obviňuje, že chce tajne islamizovať krajinu.
Riziko mladej tureckej demokracie však nie je o ohrození sekulárneho charakteru štátu, ale zasahovaním armády do politiky, ktoré môže byť po pravdepodobnom Erdoganovom víťazstve v zajtrajších voľbách čoraz častejšie. Nehovoriac o premiérovom úsilí presadiť priamu voľbu prezidenta.
„Najdôležitejšou otázkou týchto volieb je, či budeme pokračovať v demokratizačnom procese,“ rozpráva Ilkay Yilmaz, mladá politologička z Istanbulskej univerzity.
„Nezhody v demokratických krajinách sa predsa neriešia armádou,“ dodáva. Prílišnú angažovanosť armády kritizovala aj ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch.
Armáda si v Turecku zachováva vplyv prostredníctvom Národnej bezpečnostnej rady. Okrem najvyšších politických predstaviteľov sú v nej aj náčelníci jednotlivých zložiek ozbrojených síl.
Post generálneho tajomníka - civilistu - je však neobsadený. Všetky doterajšie nominácie prezident Ahmet Necdet Sezer bezdôvodne zamietol. Podľa denníka Zaman hrozí, že sa národná bezpečnostná rada dostane úplne pod kontrolu armády.
Únia teraz nikoho nezaujíma
Aj ďalšia horúca téma volieb súvisela s armádou. Útoky kurdských povstalcov proti civilistom a vojakom sú čoraz častejšie. Turci na to zareagovali vyslaním asi 150-tisíc vojakov k irackým hraniciam na juhovýchode krajiny, kde už bombardovali niektoré pozície kurdských extrémistov.
Téma integrácie do Európskej únie ostala úplne v tieni, čo zavinil najmä skeptický postoj európskych lídrov. „Je to škoda, tlak z Bruselu nás nútil robiť demokratické reformy rýchlo a efektívne. To sa teraz môže spomaliť,“ domnieva sa politologička Ilkay Yilmaz.
Mladým Turkom je jedno, kto nosí šatku
Práve hlasy mladých môžu rozhodnúť o výsledku zajtrajších parlamentných volieb.
Posledné týždne sa v Turecku o ničom toľko nerozpráva ako o predčasných parlamentných voľbách. Dvadsaťpäťročného Can Šáhina to však nezaujíma a nič ho neprinúti, aby zajtra išiel voliť.
„Nepôjdem voliť, nechcem byť označený, nemám rád atrament,“ smeje sa Can, jeden z mála mladých voličov rozhodnutý nevoliť. Politici už chceli prestať so značkovaním voličov, ktoré sa zvykne praktizovať v menej vyspelých demokraciách proti falšovaniu volieb, pred týmito predčasnými voľbami to však nestihli.
Rozhodnú mladí
Medzi rovesníkmi je však Can skôr výnimkou. Práve mladí voliči môžu rozhodnúť voľby. Takmer 70 percent obyvateľov v Turecku má menej ako 35 rokov.
Vládna strana AKP sa oháňa reformami a ekonomikou krajiny. Opozičná Republikánska ľudová strana stavila na filmový plagát a lá Titanic, ktorým zosmiešňuje premiéra a obviňuje ho z korupcie. Medzi menej vzdelanými mladými chce zabojovať ultranacionalistická MHP. Väčšinou však útočí na úspešnú AKP len hrozbou islamizácie. Opozícii sa totiž nepáči, že manželky najvplyvnejších vládnych politikov nosia moslimské šatky. Tie sa v sekulárnom Turecku do úradov a škôl nesmú nosiť. Mladým voličom je to však jedno.
Šatka? No a čo?
„Je to virtuálna kritika. Kto presadil demokratizačné zákony, ktoré nás priblížili k Európskej únii? To predsa nie je žiadna šaría. Určite nám nehrozí vláda Talibanu ani druhý Teherán,“ rozpráva Omar Fáruk, ktorý študuje verejnú správu. „Keby bolo na mne, hneď by som povolil nosenie šatky, veď je to diskriminácia.“ Jeho sestra Emine pre zákaz nosenia šatiek nechodí na univerzitu. Mnohé Turkyňe z bohatších rodín to riešia štúdiom v zahraničí.
„Turecko sa zmenilo. Kedysi žili tí, čo nosia šatky, najmä v dedinách, dnes už to neplatí. Veľa mladých žien to považuje za svoju identitu a nejde o náboženský radikalizmus. Zoberte si Islamskú stranu - tú z mladých nikto nepodporuje. Nemáme radi islamský radikalizmus, ale demokraciu,“ hovorí Omar.
FOTO – SITA/AP, REUTERS
Autor: Instanbul
