Muž koncom januára telefonoval s policajtom dopravného inšpektorátu z Levíc a hovoril s ním o dopravnej nehode, ktorú spôsobil. Hrozilo mu za ňu trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví. Rozhovor si nahral a neskôr poslal aj so sťažnosťou na inšpekciu ministerstva vnútra. Mal pocit, že policajt porušil svoje povinnosti a maril vyšetrovanie.
„Sťažnosť bola prešetrená ako neopodstatnená,“ povedala nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. Nahrávka podľa nej dokazovala, že policajt sa správal veľmi ústretovo a konal maximálne rýchlo.
Levickí policajti sa rozhodli svojho kolegu brániť a muža obvinili z porušovania dôvernosti ústneho prejavu a z ohovárania. Hrozia mu za to dva roky. Čuháková podrobnejšie informácie neposkytla.
Policajné prezídium je vo svojich vyjadreniach takisto zdržanlivé. Hovorca Martin Korch povedal, že polícia vykonáva vyšetrovanie v súlade s Trestným poriadkom a dohľad nad zákonnosťou vykonáva prokuratúra. „Preto nám neprináleží akýmkoľvek spôsobom to hodnotiť.“ Stanovisko prokuratúry sa SME nepodarilo získať.
Trestná právnička Lucia Gazareková hovorí, že pred nezávislým súdom takéto obvinenie nemôže obstáť. „Paragraf o porušovaní dôvernosti má slúžiť na ochranu práv bežných občanov. Policajt je verejným činiteľom.“
Myslí si, že policajt musí strpieť takéto nahrávky, najmä ak občan mohol mať pochybnosti o jeho konaní.
„Na základe dostupných informácií považujem postup polície za veľký omyl a nepochopenie vzťahu občana a štátu,“ povedal Pavol Žilinčík z Centra pre práva občanov Via Iuris. „Bežného občana môže takýto postup odradiť od kontroly moci. Môže vyslať signál, že moc znamená nedotknuteľnosť, a to je veľké riziko.“ Verí, že trestné stíhanie sa skončí tak rýchlo a s takou publicitou, aby tento prípad neodradil občanov od zabezpečovania si dostatočných dôkazov, ak majú podozrenie na nezákonné konanie štátnych orgánov.
Paragraf o porušení dôvernosti má pritom slúžiť len na ochranu práv a slobôd bežných občanov. Policajt v službe je verejným činiteľom, a preto musí nahrávanie strpieť.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že považovať za porušenie dôvernosti telefonát verejného činiteľa a občana, ktorý skončí u nadriadeného, právne neobstojí. Za porušenie dôvernosti nebol na Slovensku zatiaľ nikto odsúdený, na jeho zrušenie nedostalo ministerstvo zatiaľ žiaden podnet.
Paragraf o porušovaní dôvernosti presadil do nového trestného zákona v máji 2005 poslanec SDKÚ Roman Vavrík. Exminister Daniel Lipšic z KDH sa ho v októbri potom pokúsil novelou zo zákona odstrániť. Vďaka nezávislému poslancovi Miroslavovi Abelovskému neuspel. Lipšica vtedy okrem kresťanských demokratov nepodporil žiaden poslanecký klub.
Lipšic argumentoval, že s paragrafom sa spája riziko širokej interpretácie. Teraz sa to podľa neho potvrdilo.
Stĺpček Mariána Leška
Veľký a väčší
Politici neznášajú, ak sa ich neverejne prednesené slová dostanú na verejnosť. Aby si každý dobre rozmyslel,
či mu stojí za to, aby ich vyjadrenie alebo „iný prejav osobnej povahy“ zaznamenal a sprostredkoval, poslanci pred dvoma rokmi strčili do trestného zákona paragraf 377. Ten za „porušenie dôvernosti“ dáva dvojročný trest.
Teraz si policajti povedali, že ak paragraf chráni verejných činiteľov, tak chráni aj ich. Vodiča, ktorý si po nehode nahral rozhovor s policajtom a záznam poslal ministerstvu vnútra, trestne stíhajú. Ministerstvo spravodlivosti, právnici, prokuratúra, a ak nie ona, tak súd, policajtom povedia, že je to nezmysel, lebo nešlo o „prejav osobnej povahy“.
Lenže ak politik neverejne povie niečo, čo vypovedá o tom, ako si plní povinnosti verejného činiteľa, tak to rovnako nie je prejav osobnej povahy. Trestné stíhanie vodiča je veľký nezmysel. Oveľa väčším je paragraf 377 v trestnom zákone.
Ústavný súd podobný prípad riešil
V prospech obvineného hovorí aj rozhodnutie Ústavného súdu. Pred siedmimi rokmi rozhodol, že verejní činitelia si musia byť vedomí, že budú vystavení pozornosti verejnosti. „Budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.“ Súd takto rozhodol v súvislosti so zásahom policajtov v Prešove, keď zakázali aktivistom fotografovať ich policajnú akciu, počas ktorej im zakázali zberať podpisy pod petíciu.
(vev)
