BRATISLAVA. Na základe dohôd o vykonaní práce a brigádnickej práci študentov bude možné pracovať dlhšie a navyše sa bude dať opäť robiť na dohodu o pracovnej činnosti.
Ministerstvo práce, vláda a napokon parlament vyhoveli zástupcom zamestnávateľov, keď novelou Zákonníka práce, ktorá bude účinná od 1. septembra, rozšírili možnosti pracovať inak ako v pracovnom pomere – zamestnaní.
Možnosť privyrobiť si
Zmeny, ktoré z novely vyplývajú, môžu prospieť dôchodcom, študentom i tým, ktorí niečo robia popri nejakom zamestnaní. Na základe tej alebo onej dohody totiž pracujú mnohí učitelia, upratovačky, vrátnici, brigádnici.
Spoločnosť SAM Tlmače podľa jej obchodnej riaditeľky Eriky Kovácsovej prácu na dohodu využíva vtedy, ak si práca, ktorú potrebuje, nevyžaduje dlhší čas.
Ide aj o upratovačky, ktoré sú niekde zamestnané a „po práci prídu na jednu hodinu upratať kancelárske priestory našej firmy. Tým je to efektívne a výhodné ako pre našu firmu, tak aj pre pracovníčky, ktoré sú spokojné s 'privyrobkom'“.
Firmy zmeny ocenia
Petra Štesková z banskobystrickej pracovnej agentúry eBBa si myslí, že zamestnávatelia určite uvítajú, že časový rozsah práce na dohodu o jej vykonaní sa zväčší. Z tohto pracovnoprávneho vzťahu totiž nemusia platiť poistné, len na úrazové a garančné poistenie.
Osoh z toho podľa Šteskovej môžu mať aj ľudia, ktorí dohodu využívajú na veďlajší príjem.
„V podstate slušných, legálne zamestnávajúcich zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí si popri práci privyrábajú, úprava poteší, nepomôže zamestnancom na čierno,“ dodala.
„Pre firmy je každá hodina navyše dobrá, nemusíme ostro sledovať, či daný pracovník náhodou neprekročí limit,“ povedala Kovácsová. Firma podľa nej môže časom využívať aj dohodu o pracovnej činnosti.
Práca načierno?
Na dohodu o pracovnej činnosti bolo možné pracovať do konca roka 2003. Na návrh vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka ju parlament zrušil, pretože nezakladala nárok na sociálne zabezpečenie ani na minimálnu ochranu, napríklad v podobe minimálne mzdy. To utváralo podmienky na „čiernu prácu a zneužívanie sociálneho systému“, povedal Kaník v máji 2003.
Obnovenie dohody je víťazstvom Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá to ministerstvu práce navrhla, a prehrou odborov, ktoré inak do návrhu novely zákonníka presadili väčšinu svojich požiadaviek. Konfederácia odborových zväzov pri pripomienkovaní návrhu napísala, že „zásadne nesúhlasí“ so zavedením tohto inštitútu.
Ani z dohôd o vykonaní práce a o brigádnickej práci študentov sa neplatí poistné na dôchodkové poistenie či poistenie v nezamestnanosti, takže takáto práca nezakladá nárok na zvýšenie dôchodku ani na dávku v nezamestnanosti. Na prilepšenie však môže byť dobrá. Navyše, odvody si možno platiť dobrovoľne.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Dnes platí, že v určitých prípadoch zamestnávateľ môže výnimočne uzatvárať dohody o práci vykonávanej „mimo pracovného pomeru“, čiže mimo zamestnania.
Ide o dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov. Urobiť to môže vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a na ktorú by sa mu neoplatilo niekoho zamestnávať.
Takýto pracovnoprávny vzťah teda nepredstavuje zamestnanie. Pracujúci „na dohodu“ ani nemá také práva ako zamestnanec. Napríklad nemá nárok na dovolenku, na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, na minimálnu mzdu.
Istý úžitok však má. Zamestnávateľ zaňho platí poistné na úrazové a garančné poistenie. Takže, ak sa platobne neschopným stane ten, kto poskytuje prácu „na dohodu“, nárokovať si dávku garančného poistenia môže aj ten, kto túto prácu vykonáva.
Dohodu o vykonaní práce bude možné uzavrieť, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce bude určená dohoda o brigádnickej práci študentov a staronová dohoda o pracovnej činnosti. Zákonník práce teda bude poznať tri druhy dohôd.
Dohoda o vykonaní práce
Dnes ju možno uzavrieť za predpokladu, že to, čo sa má na základe nej vykonať, si nevyžiada viac ako 300 hodín v jednom kalendárnom roku. Po novom bude možné na túto dohodu odpracovať až 350 hodín ročne.
Naďalej sa do predpokladaného rozsahu práce bude započítavať aj to, čo zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
V platnosti ostane aj to, že uzavrieť dohodu treba písomne, inak dohodou nie je, a to najneskôr deň pred začiatkom práce.
Aby dohodou bola platná, musí sa ňou vymedziť pracovná úloha, čas, v ktorom ju treba splniť, dohodnúť odmenu za to i predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.
Ak sa pracovná úloha nevykoná v dohodnutom čase, objednávateľ môže od dohody odstúpiť.
Pracujúci na dohodu môže od nej odstúpiť, ak pracovnú úlohu nemôže vykonať preto, že mu objednávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky.
Za škodu, ktorá mu tým vznikla, mu patrí náhrada.
Odmena je v zásade splatná po dokončení a odovzdaní práce.
Ak výsledok nezodpovedá dohodnutým podmienkam, po prerokovaní s pracovníkom odmenu možno „primerane znížiť“.
Dohoda o brigádnickej práci
Dnes platí, že uzavrieť ju, na jednej strane, môže iba ten, kto má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v jednom kalendárnom roku. Od septembra zákonník nebude hovoriť o tomto rozsahu.
To však neznamená, že na túto dohodu bude možné pracovať neobmedzene dlho. Naďalej bude platiť, že brigádovať nemožno v priemere viac ako polovicu určeného týždenného pracovného času, čo predstavuje v zásade 20 hodín týždenne.
Aj v tomto prípade treba dohodu uzavrieť písomne. Dohodnúť ňou treba prácu, odmenu za ňu, rozsah pracovného času i to, o dohodu na aký čas ide (neurčitý čas alebo určitý čas). Jedno vyhotovenie dohody zamestnávateľ musí vydať študentovi.
Dohoda o pracovnej činnosti
Aj túto dohodu bude možné uzavrieť, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Na základe nej sa bude dať pracovať najviac desať hodín týždenne.
Inak bude platiť to, čo pri dohode o brigádnickej práci študentov.
