Mustafa Kemal Atatürk by sa určite dobre bavil. V jednej z istanbulských ulíc protestujú mladí tureckí aktivisti a na hlave majú masku zakladateľa sekulárnej Tureckej republiky.
Vyše päťdesiat rokov od Atatürkovej smrti je vraj osud moderného štátu medzi Európou a Áziou stále v stávke. A nemyslia si to len aktivisti z jednej z mimovládnych organizácií, ale najmä sekulárna armáda, ktorá už v Turecku pripravila niekoľko štátnych prevratov.
Erdogan reformuje
Strana tureckého premiéra Recipa Tayyipa Erdogana Spravodlivosť a rozvoj (AKP) podľa jej kritikov tajne pripravuje islamizáciu krajiny. Aj v Turecku sa však čaj pije, až keď trochu vychladne.
Od roku 2002, odkedy je Ak Parti (ako Erdoganovu stranu v Turecku volajú) pri moci, v krajine presadila viacero reforiem. Nakopli tureckú ekonomiku, pritiahli investície zo zahraničia a zároveň začali plniť časť Kodanských kritérií, čím priblížili Turecko viac k Európskej únii.
Euronadšenie však v poslednom čase schladili skeptickí európski lídri na čele s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, ktorý zatiaľ Turecko v rámci únie vidieť nechce.
Najpopulárnejšia strana
Parti je síce konzervatívnou proislamskou stranou, v krajine však paradoxne patrí medzi najreformnejšiu politickú silu. „Strana spravodlivosti a rozvoja je jedinou stranou, ktorá otvorene podporuje zahraničných investorov a je propodnikateľská,“ napísal Financial Times.
„Nie je čo riešiť, budem voliť AKP,“ rozpráva mladík Sáhin Akif, ktorý študuje právo vo Viedni a zďaleka nepripomína moslimského radikála. Vysokoškolské prázdniny aj pre voľby teraz trávi doma. „Urobili veľa zmien, klesla nezamestnanosť a do krajiny začali prichádzať investori,“ dodáva Sáhin.
Zasahuje armáda
Keby Ak Parti na jar nechcela v parlamente presadiť svojho bývalého predsedu a terajšieho ministra zahraničia Abdulláha Güla za prezidenta, turecké voľby by možno nevzbudili taký rozruch.
Lenže manželka renomovaného diplomata, ktorý vyjednával prístupové rozhovory s Európskou úniou, nosí moslimskú šatku. Armáda, ktorá sa pasuje do roly strážcu Atatürkovej republiky, sa už na to nemohla pozerať.
Od roku 1923, keď Mustafa Kemal položil základy modrého sekulárneho štátu, sa nosenie moslimských šatiek na verejných miestach zakázalo.
Atatürkovi verní si ani nevedia predstaviť, že by prvá dáma krajiny tento úzus porušila. V internetovom vyhlásení preto okamžite vyzvali na stiahnutie jeho kandidatúry.
Do ulíc Istanbulu dokonca vyšlo milión demonštrantov. Búrlivých protestov sa zľakla aj Európska únia. Armáda pohrozila, že ak Güla z volieb nestiahnu, zasiahne. V minulosti už stála za štyrmi prevratmi a ten piaty by nikoho, kto si želá stabilné Turecko, určite nepotešil.
Erdoganova strana síce Güla už vo voľbách nenasadila, medzitým však v parlamente presadila zákon o priamej voľbe prezidenta, ktorý ten súčasný prezident Ahmet Necdet Sezer vetoval. Ústavná kríza vyvrcholila vypísaním predčasných volieb.
Leto až od pondelka
Odvtedy sa v Turecku premieľa politika z každého uhla.
Jedna strana viní Erdogana z islamistických tendencií, proreformná vláda zase armádu z toho, že zasahuje tam, kde by nemala. Každá strana má svojich sympatizantov, ktorí chcú vyhrať a investujú do toho všetku energiu.
Politika zaujala Turkov až natoľko, že väčšina z nich zrušila svoje plánované dovolenky. Na to prímorské letoviská museli uprostred sezóny zareagovať znížením cien. „Leto sa začína až v pondelok 23. júla,“ hlásali včera titulky tureckých novín.
A ak sa nestane žiadne prekvapenie, najviac si ho užije Erdogan.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je AKP najpopulárnejšou stranou s okolo 40–percentným ratingom.
Ak cez potrebné desaťpercentné kvórum neprejdú nacionalisti, zotrvanie vo vláde má isté.
;)
