Najčastejšie sa študenti sťažovali na neobjektívnosť učiteľov, ktorí ich učili.

Vlani neprospelo na maturitných skúškach 3333 žiakov spomedzi vyše 64-tisíc maturujúcich. Tohtoročné počty budú známe v septembri. Tí, čo neprospeli si majú podľa zákona skúšku v septembri zopakovať, ak však podali na priebeh maturitnej skúšky sťažnosť na inšpekciu, mali šancu na komisionálne preskúšanie. Podľa Štátnej školskej inšpekcie tento rok sťažnosti na neobjektívnosť učiteľov mierne stúpli.

Najviac sťažností smerovalo proti výsledku ústnej časti internej maturitnej skúšky. "Prekvapilo nás, že 'tvrďasmi' pri maturite neboli predsedovia komisie, ale učitelia, ktorí žiakov ten-ktorý predmet učili. Bez ohľadu na to, že ten žiak mal počas štúdia jednotky alebo dvojky, neboli prístupní na lepšiu známku," povedal Ľuboš Tužinský, školský inšpektor Štátnej školskej inšpekcie.

Podľa Tužinského si väčšina skúšajúcich a predsedov maturitných komisií plní svoje povinnosti vzorne. Na druhej strane sťažností by bolo určite viac, keby sa žiaci a rodičia nebáli následkov za podanie sťažností zo strany učiteľov. Najviac sťažností prišlo z gymnázií a z Bratislavského kraja. Niektoré sťažnosti študentov boli aj neopodstatnené. Skúšali, či sa im nepodarí touto cestou známku zlepšiť.

Staršie známky zavážia

Novela vyhlášky o ukončovaní štúdia na stredných školách umožnila učiteľom, aby pri hodnotení ústnych maturít prihliadali aj na žiakov prospech počas štúdia, pokiaľ sa výrazne odlišoval od jeho výkonu pri odpovedi. Predpis presne nedefinuje, čo sa považuje za výrazné odlíšenie a ako ho zohľadniť pri známkovaní. Túto kompetenciu má predmetová maturitná komisia.

Komisionálne preskúšanie môže inšpekcia nariadiť vtedy, keď škola nerešpektuje vyhlášku a neprihliadla na jeho doterajší prospech. "Ak mal žiak počas štúdia jednotky a dvojky a prepadol na maturite, považujeme to za výrazné zhoršenie a ústnu formu maturity dáme žiakovi zopakovať," vysvetľuje inšpektor. Za najkurióznejší prípad sťažnosti považuje prípad študentky bratislavskej zdravotníckej školy, ktorá zmaturovala na jednotku z odbornej teórie, rovnako z praxe, z nemčiny na dvojku a zo slovenčiny na päťku. A to aj napriek tomu, že počas troch rokov mala len jednotky a dvojky.

Podobne dopadla aj žiačka, ktorá zmaturovala na tri jednotky a jednu päťku z angličtiny. Alebo žiak, ktorý mal počas štúdia z dejepisu samé jednotky, a zmaturoval z neho na päťku.

Podľa Tužinského pri tohtoročných maturitách niektorým učiteľom ako keby chýbal nadhľad, nebrali do úvahy v tých inkriminovaných prípadoch známky z nižších ročníkov. "Podľa mňa sa škola a učiteľ nemôžu zbavovať zodpovednosti a tváriť sa, že so zlým výsledkom nič nemajú. Jeden z hlavných problémov vidím v tom, že učiteľ za takéto prípady nenesie zodpovednosť. Riaditeľ ho na zodpovednosť neberie," hovorí Ľuboš Tužinský. Podľa neho by riaditeľ minimálne v rámci vnútornej kontroly mal v budúcnosti kontrolovať, či takýto učiteľ klasifikuje objektívne, alebo či sú známky iba vecou náhody. "Škola musí za objektívnosť niesť zodpovednosť."

O komisionálne preskúšanie pre neobjektívnosť klasifikácie môže požiadať aj rodič neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak sám.

Ako vyzerá prešetrovanie sťažnosti inšpekciou

K sťažnosti sa vyjadrujú obe strany, prešetrí sa dokumentácia, vyjadruje sa skúšobná komisia.

V tomto roku podstata spočívala v skúmaní, či sa prihliadalo na známky z nižších ročníkov. "Ja sa nazdávam, že keby písomná príprava pri ústnej skúške bola súčasťou dokumentácie, mali by sme lepší obraz o študentovej odpovedi. Bol by to prvok, ktorý by pomohol pri prešetrovaní. Ak by komisia tvrdila, že nič nevedel, ale v príprave tam mal veci, čo súviseli s otázkou, dalo by sa pochybovať, prečo nič nevedel, keď to tam mal napísané," vysvetľuje Tužinský.

Pokiaľ inšpekcia zistí, že sťažnosť je opodstatnená, nariadi komisionálne preskúšanie aj s termínom konania opakovanej skúšky. Študent potom nematuruje v opravnom termíne, ale v riadnom. "V školách je veľmi silná tendencia potvrdiť pôvodnú známku," hovorí Tužinský. Väčšina maturantov si však známky polepšila.

Ak by inšpekcia zistila nedostatky aj pri komisionálnom preskúšaní, môže nariadiť ďalšie.

"Pri bežnom komisionálnom preskúšavaní častým nedostatkom býva náročnosť zadaní. Zadania úloh sú v súlade s učebnými osnovami, ale sú také náročné, že opravnú skúšku žiak nemôže urobiť. Odskúšali sme si to. To isté, čo dostal štvorkár alebo päťkár, sme dali ako test celej triede. Ukázalo sa, že to, s čím mal problém päťkár, nezvládli ani dvojkári," tvrdí inšpektor.

Ako to vidia učitelia?

Oslovili sme stredoškolskú profesorku, ktorá nechala žiačku zo slovenčiny prepadnúť. Tá to vidí takto: "Študentka nebola schopná ničoho, jej štyri slová nemali s danou témou nič spoločné. Videli sme jej predchádzajúce výsledky, pri hodnotení sme na ne prihliadali, ale vzhľadom na to, čo predviedla, sme ich nemohli zohľadniť inak, ako uvidíme sa v septembri. Každého učiteľa mrzí, keď jeho žiak nezmaturuje, lebo to berie aj ako svoju prehru, ako svoj neúspech - len potom ho čaká morálna a iná kalvária."

S neúspechom na maturite sa u svojich študentov nestretla počas siedmich rokov ani Judita Kissová, ktorá učí slovenský jazyk a dejepis na Evanjelickom lýceu v Bratislave.

"Skôr mám opačné skúsenosti, študenti sa snažia v maturitnom ročníku pracovať oveľa viac, pravdaže, nájdu sa aj takí, ktorí prípravu zanedbajú, ale sú to len výnimky potvrdzujúce pravidlo," hovorí. Podľa Kissovej študent niekedy potrebuje trochu šťastia, ak mu nesadne otázka.

Slovenčinárka Jana Tomášková z Gymnázia anglicko-slovenského Milana Hodžu v Sučanoch hovorí, že tu učí už sedemnásť rokov a za ten čas si pamätá iba jedného študenta, ktorý po 2. ročníku robil komisionálnu skúšku z anglického jazyka, neurobil ju a opakuje ročník. Študenta, ktorý by sa zo slovenského jazyka a z literatúry dostal až k maturite, a tu vyslovene pohorel, ešte nemala. Ale vlani sa stalo, že čistá jednotkárka bola taká strémovaná, že nebola schopná súvislej odpovede. "Vytiahla si otázku zameranú na literárnu modernu, vedela som, že má vzťah k literatúre, tešila som sa na perfektnú odpoveď, ale ona bola úplne mimo," hovorí profesorka. "Vtedy som si uvedomila, že pri príprave na maturitu nie je dôležitá iba obsahová stránka, ale aj schopnosť zvládnuť trému, koncentrácia, schopnosť čítať úlohy i texty s porozumením. Ak človek nezvládne trému, môže osobnostne zlyhať," vysvetľuje Jana Tomášková. Vtedy musí zasiahnuť skúšajúci učiteľ a pomôcť maturantovi dostať sa zo situácie, ale odpovedať zaňho nemôže.

Kedy zasiahne inšpekcia?

Nespokojní maturanti môžu požiadať inšpekciu, aby preverila objektívnosť skúšajúcich do ôsmich dní odvtedy, ako im maturitná komisia oznámi výsledok odpovede. Podnety by mali posielať prostredníctvom riaditeľa svojej školy, ale môžu sa obrátiť aj priamo na inšpekciu.