Zatiaľ čo mnohí iní bratislavskému ošiaľu vo výstavbe bytov dávajú päť a viac rokov, Shalom Mor takýto vývoj odhaduje na tri až štyri roky. Generálny riaditeľ developerskej spoločnosti GTC Slovakia (a zároveň aj GTC Croatia) má za sebou rad zaujímavých zahraničných skúseností. Vyštudoval a pracoval v Izraeli, v Afrike sa podieľal na výstavbe infraštruktúry, neskôr sa stal projektovým manažérom viacerých veľkých projektov v krajinách strednej a východnej Európy.
K jeho záľubám patrí čítanie, história a filozofia, ale aj plavba na katamarane.
GTC Slovakia je dcérskou spoločnosťou Globe Trade Centre S.A., jednej z najväčších developerských spoločností v strednej a východnej Európe, ktorá vznikla pred trinástimi rokmi v Poľsku. V súčasnosti pôsobí v deviatich krajinách, od minulého roku aj na Slovensku.
GTC je pôvodom poľská firma a pôsobí v krajinách strednej a východnej Európy. Vo vašom životopise však stojí, že ste, okrem iného, vyštudovali a istý čas aj pôsobili v Izraeli. Ako sa trh nehnuteľností na Blízkom Východe líši z hľadiska developera od toho európskeho?
Môžem odpovedať len, čo sa týka Izraela, lebo tam som pôsobil. Je to aj z toho dôvodu, že Blízky Východ sa od Izraela líši spôsobom života aj usporiadaním. Izrael je rozlohou veľmi malá krajina, iba dvadsaťtisíc štvorcových kilometrov. Preto aj developerské aktivity majú oveľa menší rozsah ako to robí GTC v Európe. V Európe sa v tejto oblasti pohybuje oveľa viac profesionálov, ktorí študovali alebo majú prax v stavebníctve. Proces povoľovania výstavby je v Európe oveľa zložitejší, ako v Izraeli, taktiež proces výkupu pozemkov je jednoduchší v Izraeli ako v Európe. Je to preto, že časť pôdy patrí v Izraeli vláde a pôda v súkromných rukách nie je rozparcelovaná na malé pozemky. Do procesu kúpy potom nie je zainteresovaných toľko vlastníkov.
Čo vás napokon priviedlo do Európy?
Po mojom pôsobení v Afrike a v Izraeli som sa rozhodol prijať ponuku GTC.
GTC začalo v Európe v Poľsku. Prečo práve tam? Bolo to len preto, že ten trh je veľký?
Áno, bolo to preto, že to bol najväčší trh, ktorý bol aj najzaujímavejší a núkal najviac príležitostí. Neskôr, po roku 1994, tak ako pribúdali príležitosti v iných krajinách, GTC začala vytvárať pobočky aj inde v strednej a východnej Európe.
Varšava podľa niektorých analýz práve prežíva druhý dych vo výstavbe administratívnych priestorov, keď sa do centra sťahujú firmy, ktoré doteraz sídlili na okraji. Je to tak? A prečo? Nestalo sa prechodne vo Varšave to, čo v Prahe, že nové projekty kancelárií už začali byť pre investorov pridrahé?
Nie som expertom na Varšavu, ale pokiaľ mám informácie, veľmi veľa veľkých a medzinárodných spoločností sídli v centre Varšavy. Ceny pozemkov vo všetkých hlavných mestách Európy, či už je to Praha, Varšava, Budapešť či Bratislava, alebo Záhreb vo všeobecnosti stúpajú. Developeri môžu platiť vyššie ceny. Neustále ale balansujú medzi tým, koľko stoja a aká je požiadavka na trhu o nové priestory. Dobrí developeri vedia, aká je najvyššia možná cena, ktorú môžu za kúpu pozemku dať.
Akcie GTC sú od januára minulého roka zaradené k indexu GPR, ktorý sleduje výkonnosť ceny akcií 250-ich najväčších a najlikvidnejších realitných spoločností na svete. Je zaradenie do tohto indexu pre vás aj otázkou prestíže?
Zisk spoločnosti vlani bol 253 miliónov dolárov (pozn. red. 6,22 mld. Sk) - sme teda majetkovo silná a spoľahlivá spoločnosť. Aby spoločnosť zaradili do indexu GPR, musí mať zodpovedajúce ekonomické výsledky, nestačí len to, že by ste chceli. Samozrejme, je to pre nás otázka prestíže. Pripojenie k indexu ale nie je rozhodujúce pre ľudí, ktorí od nás kupujú nehnuteľnosť. Tu rozhodujú aj iné faktory - kvalita manažmentu, projekty, ktoré má spoločnosť už za sebou. Pripojenie k indexu je rozhodujúce pre tých, čo chcú investovať v rámci GTC.
Do nových projektov v strednej a východne Európe chcete investovať miliardu dolárov. Ako ich rozdelíte medzi krajiny, v ktorých pôsobíte?
Nemáme žiadne pravidlo, podľa ktorého by sme spomínaný objem peňazí rozdeľovali. Všetko závisí od manažérov národných pobočiek, ako rýchlo a aký dobrý projekt sú schopní uskutočniť. Kto je lepší, dostane viac peňazí.
Udržiavate teda medzi pobočkami konkurenciu?
Áno.
V Bratislave ste začali s bytovým komplexom Vinohradis pod Kolibou. Zodpovedajú výsledky z predaja pôvodným očakávaniam?
Áno a veľmi dobre. Počas dvoch mesiacov sa predalo viac ako päťdesiat percent bytov, ktoré boli ponúknuté v prvej vlne. Máme veľa záujemcov, láka ich samotné spracovanie projektu aj lokalita.
Aj keď hovoríte, že neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by vopred určovalo, koľko investícií pôjde na Slovensko, chystáte sa tu stavať viac ako Vinohradis?
Keď hovoríme o Vinohradis, v súčasnosti je už naplánovaných viac ako sedemsto bytových jednotiek, ktoré pre nás znamenajú investíciu sto miliónov eur (pozn. red. 3,3 mld. Sk). Máme už aj ďalšie konkrétne plány v podobe Park Project. Stáť by mal v centre mesta a vyžiada si 45 miliónov eur (pozn. red. 1,5 mld. Sk). Samozrejme, naše ambície siahajú ďalej a rozbiehame aj ďalšie projekty, zatiaľ však neboli uzatvorené konečné dohody.
Sedemsto bytov - pôvodne sa hovorilo len o 177...
Chystajú sa ešte ďalšie dve etapy.
Možno to bude aj viac, ale závisí to od trhu - trhu s pozemkami a dopytom po bytoch.
Bratislava v súčasnosti zažíva boom vo výstavbe bytov. Developeri sa predbiehajú a stavajú, ako najviac vládzu. Dokedy to potrvá?
Ešte niekoľko rokov. Možno to už nebude také silné, ako posledné mesiace, ale boom v hlavnom meste čo sa týka výstavby a cien určite potrvá ešte tri alebo štyri roky. Je samozrejmé, že sa budú postupne objavovať projekty s nižšou predajnosťou a tu práve bude rozhodovať kvalita projektu a kvalita developera.
