Najbližšie sa k tejto hranici priblížilo Hurbanovo a Dudince, kde bolo znova najteplejšie. Na teplomere sa objavilo 39 stupňov Celzia.

Vďaka týmto rekordom patríme v súčasnosti medzi najteplejšie krajiny Európy. Podobné teplá trápia aj okolité štáty.

V Budapešti včera zaznamenali najvyššiu doteraz nameranú teplotu 39,9 stupňa. Ešte viac, 40,4 stupňa namerali v Kiskunmajse juhovýchodne od hlavného mesta, čo je najvyššia nameraná teplota na daný deň. Stále však nepadol historický rekord pre celé Maďarsko, ktorý pochádza z augusta 2000 – 41,7 stupňa Celzia.

Podľa odborníkov je pravdepodobné, že ho do konca týždňa tiež prekonajú. V celej krajine platí najvyšší tretí stupeň teplotného poplachu.

V Rakúsku hovoria ľudia o teple ako v saune alebo na Sahare. Teploty okolo 38 stupňov Celzia majú byť ešte vyššie.

Rekord padol vo Viedni, kde namerali 37,8 stupňa Celzia, čo je najviac za posledné štyri roky.

Včera prekonali svoje rekordy viaceré slovenské mestá. Pôvodný rekord spred 24 rokov posunuli Bratislava, Nitra, Piešťany, Poprad, Sliač, Žilina aj Lučenec. Meteorológovia v nich namerali 37,6 stupňa Celzia, čo je o štyri stupne viac ako v roku 1983.

Absolútnu hranicu by mohlo počasie dosiahnuť v piatok.

Dagmar Krištofová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu hovorí, že vtedy súčasné horúčavy vyvrcholia.

Predpoveď na víkend je preto povzbudzujúcejšia. Mali by sme sa vrátiť z úmorných horúčav do „normálneho“ leta s teplotami od 32 do 36 stupňov.

Teploty pod 30 stupňov vraj budú až v utorok alebo v stredu, keď by mal prísť chladnejší front. Krištofová predpokladá teploty medzi 24 a 29 stupňov.

Na uliciach je výrazne viac ako 36 stupňov

Teploty vzduchu namerané meteorológmi nezodpovedajú vždy teplotám, ktoré na ľudí pôsobia v rozpálených mestách. Na uliciach bez tieňa môže byť večer aj o desať stupňov viac.

Teploty v mes­tách sú vyššie ako teploty, ktoré namerajú meteorológovia. Oficiálna teplota sa meria vždy v tieni.

Nemeria sa na slnku a na teplomer tiež nesálajú rozpálené steny či chodníky. „Takéto merania nerobíme, lebo nie sú presné,“ povedal Jozef Csaplár z hydrometeorologického ústavu.

Spoľahlivé sú len búdky

Meteorológovia pracujú s údajmi z meteorologických búdok. Csaplár hovorí, že sú rovnaké všade vo svete. Výnimkou sú zrejme niektoré tropické oblasti.

Búdky majú presne predpísanú konštrukciu, sú natrené na bielo a musia byť umiestnené dva metre nad zemou. V okolí najmenej 20 metrov nemajú stáť nijaké budovy, aby namerané teploty neovplyvňovali.

Teplota na slnku neexistuje

Údaje z búdok zodpovedajú teplotám v tieni, tvrdí meteorológ a klimatológ z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK Milan Lapin.

„Teplota na slnku neexistuje, lebo závisí aj od farby a kvality materiálu, ktorý slnečné žiarenie ožaruje.“

V mestách ovplyvňujú teplotu asfaltové chodníky a cesty, ktoré sa môžu rozpáliť až na 60 stupňov, teplo sálajú aj budovy. Čím sú tmavšie, odrážajú viac tepla. „Aj preto boli ľudia v Stredomorí takí múdri, že už v minulosti si všetky budovy natierali na bielo,“ povedal Lapin.

Nielen biele budovy, ale aj čo najviac zelene by ľuďom v mestách pomohlo lepšie prežiť horúčavy. Zelené plochy nesálajú toľko tepla ako betón, ktorým sú ľudia v mestách obklopení.

Najhoršie je to po západe

Cez deň ukazujú niektoré teplomery na budovách o šesť až osem stupňov viac, ako namerajú meteorológovia, tieto údaje však podľa Lapina nie sú presné. Skutočný rozdiel môže byť tri až päť stupňov. Pripúšťa, že omnoho väčší je po západe slnka. Vtedy je v mestách aj o vyše desať stupňov viac, ako namerá ústav. Asfaltové cesty totiž ešte stále sálajú teplo, hoci slnko už nesvieti. V tom je výhoda života na vidieku.

Horúčavy ešte prídu

Príchod horúčav dokážu meteorológovia predpovedať dva týždne dopredu. Lapin hovorí, že na štyri až päť dní sa dajú celkom presne povedať aj teploty. Predpokladá, že horúčavy si ešte toto leto užijeme.

Očakáva ešte dve vlny, ktoré možno nedosiahnu rekordné teploty, ale môžu dosiahnuť 35 stupňov. „Je malá zásoba studeného vzduchu v polárnych oblastiach, takže ani nemá veľmi odkiaľ prísť.“ Vnútrozemie Ázie a Sahara sú zasa ohriate viac, ako bývali, preto do polovice septembra zrejme ešte prídu horúčavy.

Chceme siestu?

Viaceré úrady počas súčasných horúčav vyšli v ústrety svojim zamestnancom a upravili im pracovný čas.

Skôr môžu prichádzať do práce napríklad úradníci košického magistrátu, Trnavského samosprávneho kraja, či trenčianskeho mestského úradu. Takýchto úradov postupne pribúda a situáciu riešia podobne každý rok. Ich zamestnanci začínajú o šiestej a končia už o dvanástej, prípadne niekde pracujú do druhej.

Siesta u nás asi nebude

Zatiaľ však ani jeden úrad nerozhodol o tom, že si zoberie príklad zo Stredomoria, kde majú ľudia na obed siestu. Pre Španielsko, Grécko či Taliansko je bežné, že sa tam cez obed pár hodín nepracuje.

„O niečom podobnom sme vôbec neuvažovali,“ povedal hovorca Trenčína Tibor Hlobeň. Hovorí, že skôr sa úrad snaží zabezpečiť do všetkých kancelárií klimatizáciu.

Kto by chcel pracovať dlhšie?

Psychológovia sa zhodujú, že v lete podávajú ľudia horšie pracovné výkony. Uvažovať o sieste v našich zemepisných šírkach sa im však zdá nereálne. „Niektorí určite zareagujú nadšene, že chcú cez obed veget. Ale pracovať potom dlhšie, to by sa im už nepáčilo. Rozvrátilo by to náš systém života,“ povedal psychológ z pražskej Univerzity Karlovej Jiří Šípek.

Aj obyvatelia Stredomoria sa teplu prispôsobovali stovky rokov. „Už to majú v sebe, ako jednu zo svojich charakteristík.“ Šípek však upozorňuje, že s každoročne pribúdajúcimi tropickými dňami si aj obyvatelia strednej Európy budú musieť nájsť spôsob, ako si na teplo zvyknúť.

(vev)

Rekordné počty tropických dní

Tropický deň je nad 30 stupňov

Údaje sú za posledných 10 rokov.

Aj rok 2003 bol na teplo výnimočný

Počet tropických dní vo vybraných mestách

Zdroj SHMÚ

Stĺpček Romana Pataja
Teplo

Komu počas dovolenky v trópoch pri pohľade na teplomer, ktorý ukazoval 40 stupňov v tieni, napadlo - toto keby zažili naši doma - môže byť spokojný. Práve to zažívajú. Hurbanovo hlási len o stupeň menej. Znamená to, že toľko spomínané globálne otepľovanie dorazilo aj k nám na Slovensko?

Jednoznačné áno by bolo príliš odvážnym tvrdením. Bolo už aj teplejšie a teplotné výkyvy tu boli aj budú. Stačí si spomenúť na tvrdú zimu spred roka. Na otepľovanie vtedy pomyslel len málokto a vláda odškodňovala postihnuté obce. Paradoxne, tento rok chceli podaktorí vtipkári odškodňovať vlekárov, lebo bolo málo snehu.

Rovnako odvážnym tvrdením by však bolo aj jednoznačné nie. To, že je počasie iné, cítia mnohí. Nemusíme byť meteorológovia, aby sme predvídali, že súčasnú vlnu horúčav vystriedajú extrémne silné búrky a možno aj miestne záplavy. Čosi sa mení. Môže za to človek? Vedci z Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu tvrdia, že áno. Uveríme im? Tak či onak, nesprávne rozhodnutie bude mať nedozerné následky.

Kliknite - obrázok zväčšíte.