„Je to druhý Černobyľ,“ vystrašil takmer päťdesiatmiliónovú Ukrajinu vicepremiér Oleksander Kuzmuk, keď sa objavili prvé správy o vykoľajení vlaku s nebezpečným nákladom. Päťnásť cisterien so žltým fosforom sa v utorok prevrhlo a vypukol požiar. Vysokotoxický mrak potom zamoril časť oblasti. Desiatky priotrávených ľudí hospitalizovali a tisícku obyvateľov z blízkych dedín evakuovali. Fotografie agentúr z nehody mali skutočne katastrofický podtón.
Prirovnanie s jadrovou katastrofou z roku 1986, na ktorú doplatila nielen Ukrajina, ale aj veľká časť Európy a najmä Bielorusko, kde zafúkalo najviac rádioaktívnych látok, však pokrivkáva.
„Nijakého nebezpečenstva v zóne nehody už niet,“ rozprával už na druhý deň Kuzmuk, ktorý svoj pôvodný epiteton už rýchlo odvolal. Obyvatelia v ohrozenej zóne môžu znovu piť vodu či sa kúpať vo vodných nádržiach, dodal. Vďaka Bohu, vydýchli si nielen západní Ukrajinci. V 30–kilometrovej zóne okolo jadrovej elektrárne v Černobyle by vám to nikto neradil ani po 21 rokoch od tragédie.
Nehoda, ktorá našťastie nemala žiadne obete na životoch, už má svoju obeť politickú. Keďže septembrové predčasné voľby sa nebezpečne blížia, ukrajinský prezident Viktor Juščenko okamžite vyzval ministra dopravy a spojov na odstúpenie. Ten tvrdí, že vina môže ležať na spoločnosti, ktorá naplnila vagóny viac, ako dovoľovala kapacita, či cisterny boli nekvalitné.
Akurát generálny prokurátor Svjatoslav Piskun znovu vyľakal Ukrajincov, keď vyzval tajnú službu SBU, aby prešetrila, či nešlo o teroristický útok. Okrem „politického teroru“ za prezidenta Leonida Kučmu, Ukrajina doteraz žiadny nezažila.
