BRATISLAVA. Ani od septembra, keď už bude účinná posledná novela Zákonníka práce, sa ľudia, ktorí majú viac ako jedno zamestnanie, nebudú musieť priveľmi obmedziť v pracovnom čase.
Dnes platí, že pracovný čas zamestnanca, vrátane práce nadčas, je najviac 48 hodín týždenne.
Po novom bude platiť: „Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.“
Čas sa nespočítava
Helena Barancová, ktorá do minulého roka bola jedinou profesorkou pracovného práva na Slovensku, tvrdí, že tento časový limit sa vzťahuje na každého zamestnávateľa zvlášť, pretože súbežné pracovné pomery sa posudzujú samostatne.
Čo nejaký zamestnanec odpracuje pre jedného a čo pre druhého zamestnávateľa, sa nebude ani po novom sčítavať, takže naďalej môže týždenne odpracovať „aj dvakrát 48 hodín vrátane práce nadčas“, mieni právnička.
Odbory neuspeli
Právnik Peter Ondruška z Konfederácie odborových zväzovhovorí: „Ustanovenie o dĺžke týždenného pracovného času sa viaže na zamestnávateľa, nie na osobu zamestnanca.“ Nové znenie „nepredstavuje v podstate žiadnu zmenu“, ide len o zosúladenie zákonníka so smernicou únie.
Konfederácia neraz žiadala, aby najviac 48 hodín týždenne zamestnanec mohol odpracovať „aj vtedy, keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov“. To prestalo platiť 1. júla 2003, keď sa na návrh vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka z SDKÚ zákonník výrazne zmenil.
„Ak má zamestnanec viac pracovných úväzkov, nie sú dodržané zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,“ vraví viceprezident konfederácie Vladimír Mojš.
So zásadnou požiadavkou, ako ju Ondruška označil, odbory neuspeli, hoci si ju osvojil vládny Smer. Ondruška tvrdí, že požiadavku neprijal predkladateľ – ministerstvo práce, zamestnávatelia a „ani mnohí zamestnanci“.
Obmedzenie aj viac voľnosti
Jedno obmedzenie pracovného času však z novely vyplýva. Aby sa vyhovelo právu Európskej únie, čas, ktorý je zamestnanec na pracovisku v pohotovosti, len nepracuje, sa bude považovať za pracovný čas, a ten je ohraničený. Keď počas pohotovosti zamestnanec bude pracovať, pôjde o prácu nadčas, ktorá je tiež časovo ohraničená.
Na prácu popri zamestnaní, ktorá je „obdobná“ tomu, čím sa zaoberá zamestnávateľ, nebude potrebný jeho písomný súhlas.
Zamestnanec ho bude potrebovať iba ak chce popri zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je „zhodná“ s predmetom činnosti zamestnávateľa.