Tak nám spoplatnili externé vysokoškolské štúdium! Len spiaca krásavica z rozprávky si ešte mohla myslieť, že vzdelávanie v našej krajine zostane večne zadarmo. Absurdnosť situácie vystihuje, že zákon, ktorý sa nepodarilo presadiť pravicovej vláde, nakoniec schválila ľavicová - aj keď s množstvom neprehľadných výnimiek. Škoda, že sa v príliš krátkej verejnej diskusii tak zriedkavo dostali k slovu tí, ktorí už za externé štúdium platili a neprekážalo im to. Patrím medzi nich aj ja.

Päťročné vysokoškolské štúdium ma vyšlo stotisíc korún a vôbec to neľutujem. Keď som mal osemnásť rokov, krátko som to skúsil aj na bezplatnom internom a stačilo mi naveky. S obľubou sme vtedy so spolužiakmi tipovali, ktorý pedagóg tento týždeň príde na vyučovanie. Pre väčšinu asistentov či docentov totiž prednáška alebo seminár predstavovali len občasnú povinnú jazdu, keď sa skončila dôležitejšia práca v reklamnej agentúre, na mestskom úrade alebo vo vlastnej firme, prípadne v kombinácii viaceré z týchto činností naraz. Istý borec mal skóre jeden ku desiatim, čiže videli sme ho raz za semester v zápočtovom týždni, keď nám signoval indexy. Zároveň so známkou sme dostali za úlohu deväťkrát sa podpísať na listinu s dochádzkou - aby neboli problémy... Aj takto „pracujúcim" inštitúcia každý mesiac platila odvody a väčšinou aj plný plat.

Počas plateného externého štúdia som sa s podobným legalizovaným zaháľačstvom nestretol a cenil som si to. Pedagógovia chodievali na prednášky každú sobotu a ak náhodou niekto pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu nemohol prísť, študijné oddelenie mi to dalo včas vedieť e-mailom alebo esemeskou. Vložená investícia sa mi zaručene vráti a som presvedčený o tom, že aj ostatným spolužiakom. Viacerým študentkám celú sumu za výhodných podmienok na úver požičali banky. Netvrdím, že sa mi šeky zakaždým platili ľahko, hlavne, keď som mal hlbšie do vrecka. No neustále som si opakoval, že investujem výhradne do seba, a to novým spôsobom, aký naši rodičia ešte nepoznali.

Slovensko už niekoľko rokov prežíva silnejúci konzumný ošiaľ. Zatiaľ čo za tenisky, DVD prehrávače alebo dovolenky ľuďom neprekáža platiť, čo len koruna za štúdium sú podľa nich vyhodené peniaze. Ide predsa tradične len o jedno - mať diplom. V ich počte patríme medzi svetových rekordérov. Čo na tom, že v kvalite vzdelania sme klesli do tretej ligy.