Politici majú vždy jednoduché vysvetlenie: reformy, reštrukturalizácia. Jeden humorista raz povedal, že každá nová vláda musí zdôrazňovať dôležitosť reforiem, totiž ak by pokračovala v tom, čo predchádzajúca vláda začala, skôr či neskôr by mala preukázať výsledky.
Ako ekonóm však v súčasnej situácii musím uznať potrebnosť reforiem. Pred dvoma rokmi bola ekonomika v neľahkej situácii: oveľa viac spotrebovávala, než bola schopná vyrobiť. Bolo treba schladiť domáci dopyt a reštrukturalizovať ponukovú stranu hospodárstva. Napriek výrazne reštriktívnym opatreniam však ekonomika nepadla do recesie, čo je do istej miery šťastie. „Záchrancom“ bola hospodárska expanzia v Európskej únii, a keďže sa dobre darilo aj krajinám CEFTA, export sa stal motorom slovenskej ekonomiky.
Spoliehať sa výlučne na vývoz sa nemôžeme donekonečna (aj keď exportná výkonnosť je kľúčová pre otvorenú ekonomiku). Môže prísť totiž recesia u našich obchodných partnerov, a preto je potrebné postupne oživiť aj domáci dopyt, ozdraviť ponukovú stranu podnikov, ktoré nedokážu vyrobiť konkurencieschopný produkt, a stimulovať investície v súkromnom sektore.
Čo môžu občania očakávať od roku 2001? Niektoré ekonomické ukazovatele za posledné obdobie naznačujú, že domáci dopyt sa už prebúdza zo svojho dlhého spánku. Maloobchodné tržby sa zvyšujú, rast stavebnej produkcie dosahuje dvojciferné hodnoty. Ekonomika je na vzostupnej dráhe. Namieste je otázka: aj v roku 1999 a 2000 malo Slovensko hospodársky rast blízko k dvom percentám, bežný občan to však vôbec nepociťoval. Čo sa zmení v roku 2001?
Odpoveď nájdeme, ak sa bližšie pozrieme na štruktúru HDP. Treba mať na mysli, že kvalita je dôležitejšia ako kvantita. V spomínaných rokoch držal ekonomiku nad vodou export, konečná spotreba domácností klesala. V budúcom roku to bude inak. Napriek masívnemu zvyšovaniu regulovaných cien by nemala inflácia prekročiť sedem percent. To vytvára priestor na rast reálnych miezd a spotreby domácností. Mierny pokles očakávame aj v prípade nezamestnanosti. Bohužiaľ, nezamestnanosť je najmä štrukturálneho charakteru, a preto sa tento problém dá riešiť iba v stredno- až dlhodobom horizonte. Dá sa teda povedať, že v budúcom roku dôjde k miernemu zvýšeniu životnej úrovne. Problémom je, že toto všetko platí vo všeobecnosti. Budú určite aj také vrstvy obyvateľov, ktoré zlepšenie (zatiaľ) nepocítia. Makroekonomická stabilita je nastolená, zatiaľ je však krehká. Tvorcovia hospodárskej politiky by si preto mali uvedomiť, že treba konať rýchlo a efektívne. Ak sa už vydali na túto (nepochybne) ťažkú cestu, tak oddychovať by mali až vtedy, keď dôjdu do cieľa.
ĽUDOVÍT ÓDOR
(Autor je analytikom
Československej obchodnej banky)
