BRATISLAVA. Po tom, ako nás pred dvoma týždňami guvernér Európskej centrálnej banky (ECB) Trichet upozornil, že máme byť smerom k euru „veľmi, veľmi aktívni“, prišiel na Slovensko aj eurokomisár pre hospodárske a menové otázky Joaquín Almunia.
Komisár sa však otvorene nevyjadril k otázkam súčasného plnenia konvergenčných kritérií, a to ako dopadne hodnotenie Slovenska na prijatie eura na budúci rok. Všetko sa podľa neho bude prehodnocovať na jar, keď budú aktuálne výsledky. Dovtedy budú pozorne sledovať vývoj na Slovensku. „Konečné rozhodnutie európskych inštitúcií v súčasnosti nie je možné predvídať,“ povedal Almunia.
Problém je inflačné kritérium
Najväčší problém Slovenska v súčasnosti je splnenie inflačného kritéria a jeho dlhodobá udržateľnosť. Upozornili na to aj pracovníci Európskej centrálnej banky. Nie sme jediní, kto má problémy. Na prísne kritérium doplatila minulý rok Litva, ktorá spĺňala všetky podmienky na prijatie eura okrem inflácie. Prekročila ju len o jednu desatinu percenta.
Európsky parlament preto minulý týždeň na podnet Európskych sociálnych demokratov prijal správu, v ktorej sa nachádza práve kritika inflačného kritéria.
Od pristupujúcich krajín do eurozóny sa totiž očakáva rýchly rast, čo automaticky vytvára aj tlak na infláciu. „Súčasné kritériá môžu preto brzdiť rozvoj krajín aj celej EÚ. Pritom krajiny, ktoré sú v súčasnosti v eurozóne, ako napríklad Írsko, ju nedodržujú,“ povedal europoslanec Vladimír Maňka (Smer). Najväčší problém s prijatím zmien, ktoré navrhuje parlament, bude mať podľa neho Trichet, ktorý dohliada na súčasné dodržiavanie a plnenie kritérií.
S argumentmi europarlamentu súhlasia aj analytici. Táto iniciatíva je podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša logická. Súčasné konvergenčné kritériá boli prijaté v inom čase a pre vyspelejšie krajiny, ktorých ekonomika rástla menej rýchlo. „Keď sa budeme približovať vyspelým krajinám EÚ, je prirodzené, že budeme dobiehať aj ich cenovú hladinu,“ povedal Gábriš. Myslí si však, že nás sa prípadná úprava kritérií nedotkne.
Analytik Tatra banky Róbert Prega tiež pripomína, že v minulosti sa pri vstupe do eurozóny posudzovali výsledky len 12 krajín, v súčasnosti je to už 27 členských štátov. „Určite to neuľahčí vstup do eurozóny,“ povedal Prega.
Na druhej strane je podľa analytika ING Bank Jána Tótha otázne, nakoľko rýchlo rastúce krajiny s meniacou sa štruktúrou hospodárstva sa majú snažiť prejsť na euro čo najrýchlejšie. Tiež však nepredpokladá, že sa podarí zmeniť maastrichtské kritériá do nášho prijatia.
NBS sa nevyjadruje, Maďari áno
Národná banka Slovenska považuje v súčasnosti za predčasné vyjadrovať sa k spomínanej iniciatívne europarlamentu, ako aj k aktuálnej alebo očakávanej konštrukcii maastrichtského inflačného kritéria. Naopak, maďarský guvernér András Simor včera podľa TASR povedal, že „kritériá nie sú veľmi vhodné pre rozvíjajúce sa ekonomiky a pre tie, ktoré sa rozvíjajú veľmi rýchlym tempom“. Maďarsko je však v inej pozícii ako my. Experti predpokladajú, že Maďarsko nevstúpi do eurozóny skôr ako v roku 2015.
Premiér Robert Fico chcel v minulosti pomôcť nižšej inflácii, napríklad prísnejšou reguláciou cien energií.
Prega aj Tóth si však nemyslia, že v súčasnosti je potrebné, aby vláda pokles cien riešila neštandarnými postupmi. „K nižším cenám nám pomohla silná koruna a pokles cien ropy v minulých mesiacoch,“ povedal Prega. Tóth zase predpokladá, že ak regulácia cien energií nebude spravená na štandardných princípoch, komisia alebo ECB by nám ju nemuseli uznať a prísť s výpočtom inflácie, ktorý by odrátal dočasne pozitívny vplyv.
Využiť „lepšie časy“
Komisár Almunia nás včera ešte upozornil, že udržanie cenovej stability by mali zabezpečiť politici a ďalšie autority a vyzval na aktívnejšie používanie fiškálnej politiky. Aby tlačili na znižovanie deficitu rozpočtu.
Súhlasí s ním Tóth. „Slovensko by sa malo snažiť využiť „lepšie“ časy v hospodárstve na nasporenie si na „horšie“ časy“, povedal Tóth. V takýchto časoch by zvyšovanie výdavkov malo podľa neho smerovať len do oblastí ktoré sú strategické z pohľadu budúcnosti, ako sú vzdelanie a infraštruktúra, a „nie míňať vyššie daňové príjmy na všetky strany“. (vf)
