Adekvátna a adresná. Taká bude podľa námestníka ministra zahraničia Ruskej federácie Alexandra Gruška odveta za vyhostenie štyroch ruských diplomatov z Británie.
Londýn tak odpovedal na ruskú neochotu vydať ruského občana Andreja Lugového, podozrivého z vraždy bývalého ruského špióna a politického utečenca Alexandra Litvinenka.
Podľa Gruška teraz Veľkej Británii úplne hrozí zmrazenie bezpečnostnej spolupráce vrátane boja proti terorizmu.
Trest za ruskú ústavu?
„Snažia sa nás potrestať za dodržiavanie vlastných zákonov,“ hovoril včera Gruško a odvolával sa na ruskú ústavu, ktorá vydávanie vlastných občanov cudzím štátom zakazuje.
Vyjadril tiež nádej, že v ostatných krajinách Európskej únie „prevažuje zdravá myseľ“. Ministri zahraničia EÚ by sa o zhoršených vzťahoch medzi Londýnom a Moskvou mali zhovárať na budúci týždeň.
Postup Britov odsúdili viacerí ruskí politici. Predseda parlamentného výboru pre vzťahy s krajinami Spoločenstva nezávislých štátov Andrej Kokošin naznačil, že Rusko už nie je závislé od spolupráce so západoeurópskymi krajinami, ako to bolo v 90. rokoch.
Podľa poslanca poskytuje teraz omnoho väčšie perspektívy Ázia, kam má Rusko vďaka polohe lepší prístup ako Európa.
„Veľká Británia potrebuje dobré vzťahy s Ruskom viac ako Rusko s Britániou,“ dodal.
Vzťahy Moskvy nielen s Britmi, ale i s ďalšími západnými krajinami sú stále horšie.
Ruské médiá píšu, že svet sa musí zmieriť s „novým Ruskom, ktoré je opäť veľmocou a hrá samostatnú úlohu na medzinárodnej scéne“.
V skutočnosti to však znamená nekompromisný postoj Moskvy vo väčšine medzinárodných otázok. Najzávažnejší je spor o nezávislosť Kosova a americké základne v strednej Európe.
Tradične kontroverzné vzťahy má Moskva s niektorými svojimi bývalými satelitmi, predovšetkým s baltskými krajinami a Poľskom.