BRATISLAVA. Riaditelia troch slovenských štátnych železničných podnikov včera predstúpili pred žurnalistov, aby na pozadí budúcich investícií do ich sektora kládli otázku, ktorý druh dopravy je pre vládu naozaj priorita.
O širokorozchodnej nepadlo ani slovo, viac sa hovorilo o tom, čo má štát urobiť, aby železničná doprava dokázala konkurovať cestnej. S peniazmi na rekonštrukciu koľají z eurofondov sú železničiari spokojní. Skvalitnenie služieb a hlavne nižšie ceny za používanie železnice podľa riaditeľov podnikov neprídu, ak sa nezníži cena za používanie koľají.
Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia Matej Augustín začal tradičnými argumentmi. Železnica je ekologickejšia ako doprava kamiónmi či autami a aj preto ju Európska únia stanovila ako svoju prioritu v doprave.
„Ak máme mať dopravnú politiku v súlade s európskymi cieľmi, musí to mať aj vplyv na to, ako štát prispieva na dopravnú infraštruktúru,“ povedal Augustín narážajúc na zvyšovanie investícií do diaľnic .
Výstavba nových koľají sa platí z peňazí štátu a únie a z vlastných zdrojov Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Tie ich majú len z poplatkov, ktoré im platia železničné firmy. V slovenskom prípade napriek formálne liberalizovanému trhu to sú peniaze len od dvoch ďalších štátnych železničných firiem. Z celkových ročných nákladov ŽSR na infraštruktúru vo výške 11 miliárd korún uhrádzajú Cargo a prepravca osôb asi dve tretiny.
„Cena za dopravnú cestu je regulovaná,“ vysvetľoval generálny riaditeľ ŽSR Dalibor Zelený, prečo by nestačilo, ak by bol on k svojim dvom kolegom ústretovejší. Oficiálne totiž cenu za používanie dopravnej cesty stanovuje podľa zákona nezávislý úrad na reguláciu železničnej dopravy.
Problémom je vysoká cena
Lepšia správa pre železničiarov je predpokladaná výška cestného mýta. Podľa Augustína môže zavedenie elektronického mýta pre kamióny znamenať „potenciálne prenos tovaru z cesty na železnicu“.
„Treba sa objektívne pozrieť, kto a ako na tieto náklady prispieva,“ povedal Augustín. Ceny v rámci osobnej dopravy sú porovnateľné s okolitými krajinami, zatiaľ čo pri nákladnej doprave je cena za kilometer najvyššia v Európe, deväť eur.
Podľa Zeleného je problém vzorec, podľa ktorého sa ráta cena za používanie koľají. V nových členských krajinách sa do ceny započítajú všetky náklady a štát prispieva minimálne. V starých členských krajinách je to naopak. Do ceny sa účtuje čo najmenej nákladov a aj z tejto nízkej ceny štát platí čo najviac.
Zlé vozne, menej cestujúcich
Ak by železničiari našli cestu dohody so štátom a za používanie koľají by platili menej a štát viac, ostalo by im aj na rýchlejšiu obnovu vozového parku, aby mali nielen po čom, ale aj na čom jazdiť.
„Len 20 percent vozňov je klimatizovaných, čas cestovania sa zvýšil o 20 minút,“ povedal predseda predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko Milan Chúpek . Tým si vysvetľuje aj medziročný pokles počtu cestujúcich o dva milióny, čo je takmer päť percent.
Na opravu a modernizáciu vozňov by osobná železničná doprava podľa neho potrebovala o pol miliardy korún ročne viac.
„Štát by si mal uvedomiť, že ak vybudujeme koridor, tak tovar sa po ňom dopravovať rýchlosťou 160 kilometrov nebude,“ povedal Chúpek. Ak jeho spoločnosť nedostane peniaze na obnovu vozového parku, tak investície do opravy infraštruktúry môžu byť zbytočné.
Z celkového počtu 482 lokomotív len 89 má menej ako desať rokov, vyše 130 má nad tridsať rokov. Rýchlosť 160 kilometrov za hodinu je pre nich nedosiahnuteľná, takisto ako rakúske územie. Také staré stroje tam nesmú.
Peniaze z únie
V programovacom období 2007 až 2013 dostanú železnice v rámci operačného programu Doprava z európskych fondov takmer 1,34 miliardy eur. Z toho na budovanie infraštruktúry to bude viac ako 1,25 miliardy eur.
Modernizácia si vyžiada viaceré obmedzenia, ale jej skvalitnenie vyvolá ďalšie efekty. Môže prilákať nových investorov, ktorí budú používať železnicu na prepravu svojich tovarov.
Generálny riaditeľ ŽSR Dalibor Zelený je presvedčený, že aj napriek ešte stále neschválenému Národnému strategickému referenčnému rámcu tieto peniaze do roku 2013 minú a zlepšia slovenskú železničnú infraštruktúru.
Niektoré koridory na trase Bratislava – Žilina sú už odovzdané, ďalšie by mohli byť hotové podľa plánu asi v roku 2013.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
