Tento úspech som nečakal, vyhlásili ste bezprostredne po súťaži. Azda ste sa obávali o formu?
„To nie, tá šla pred šampionátom rapídne hore.“
Prečo vás teda tak prekvapil?
„V poslednom období som zo športovania veľmi unavený. Tento rok som nezískal veľa úspechov. Chcel som sa čím skôr vrátiť hore, preto som makal ako nikdy. Nemám však podmienky na to, aby som držal krok so svetovou elitou.“
Konkrétne?
„Od strelnice cez trénera, šéftrénera až po zväz. V januári a februári som musel vložiť do prípravy 100-tisíc korún zo svojich – zväz mi ich vrátil až v marci. Pred majstrovstvami Európy zasa nemal peniaze. Všetky išli na šampionát, tvrdil mi šéftréner Pavel Anetta. Aj tie, ktoré z ministerstva školstva prišli alebo mali prísť s účelovým viazaním na moju prípravu v rámci tzv. olympijského elite–tímu. Vraj budú až v auguste. Dotklo sa ma to. Prečo sa majú z financií na elite-tím platiť juniorky? To nie je dobrá politika. Škrtať sa má od najslabších. Keď ja budem najslabší, nech škrtajú mne.“
To zrejme v dohľadnom čase nehrozí. Po ôsmich rokoch ste zasa európskou jednotkou v kráľovskej disciplíne.
„Nechápem, odkiaľ na to beriem. Sám si staviam celú pyramídu.“
Aký je rozdiel medzi Göncim 1999 a Göncim 2007?
„Veľký. Vtedy som mal trénera, podmienky, útočil som zo zadných pozícií a užíval si pocity na piedestáli. Neskôr som stratil trénera. Už neútočím, lež bránim vybojované pozície proti čoraz širšej svetovej konkurencii. Podmienky, žiaľ, zoslabli. Aj sám som si na vine: nastavil som vysoko latku a okolie úspechy berie ako samozrejmosť. Nestíha alebo ani nechce držať krok. Bojí sa otvoriť dvere do top špičky. V puškových disciplínach je na Slovensku jediný skutočný fachman: môj bývalý kouč Anton Beľák. Ostatní sa ešte majú čo učiť.“
Stále ste bez trénera?
„Chvíľu som spolupracoval s Petrom Buberníkom, ale nenašiel som vo svojom rozpočte dosť peňazí na jeho zaplatenie. Takže narobím sa viac a nie som v takej pohode, ako voľakedy. Nedosahujem už toľko víťazstiev, ale – našťastie – na vrcholné podujatia sa stále ešte dokážem dobre pripraviť.“
Prečo sa nedáte znova dokopy s Beľákom?
„Máme rovnaký záber, ale každý z nás ide na to úplne iným spôsobom, a to nás nevie zblížiť.“
V čom sú výhody a nevýhody byť si sám sebe pánom?
„Jedinou výhodou je, že získavam veľmi dobrý vstupný kapitál do budúcej trénerskej kariéry. Všetko ostatné sú nevýhody. Ešte aj peniaze zúčtovávam sám. Strácam sily a najmä čas. Keďže nechcem ochudobniť tréning, ide to na úkor regenerácie.“
V Granade ste sa podľa šéftrénera namakali, lebo fúkal nepríjemný vietor. Ako sa dá bojovať s vetrom?
„Okrem toho, že som triafal do terča, snažil sa triafať aj do momentov, keď najmenej fúkalo. Vnímal som vlajky plápolajúce vo vzdialenosti 15 a 30 metrov. Čakal som a zavše vystrelil až na piatykrát. Musíme si zvykať, už to bude len horšie. Kým sa ľudstvo nespamätá a neurobí čosi proti globálnemu otepľovaniu. Už pár rokov si na strelniciach, ktoré poznám, všímam, že vládne čoraz teplejšie a veternejšie počasie.“
Boli by ste spokojný, keby ste o rok v Pekingu mali dnešnú formu?
„Som v lepšej forme, ako som strieľal v Granade, ale o rok by som bol rád ešte v lepšej. Zvlášť v trojpolohovej streľbe z malokalibrovky. Je to moja srdcová disciplína: najtechnickejšia, najdlhšia aj najbolestivejšia. Ale v nej sa vyžívam. Venujem jej denne päť - sedem hodín tréningu a po medailách z iných dvoch disciplín v Atlante a v Aténach by som chcel – skôr než uzavriem kariéru – na olympiáde získať medailu aj v nej. Už mám všetko, ale olympijskú medailu z kráľovskej disciplíny ešte nie.“
Sobáš mu prospel
Siedmeho siedmy nula sedem sa ženili milióny, tým to stratilo punc, tvrdí Jozef Gönci. Tridsaťtriročný košický rodák a o desať rokov mladšia volejbalistka Daniela Rojková, tretia v poslednej slovenskej ankete roka, spečatili svoj vzťah v bratislavskom Modrom kostolíku o týždeň skôr.
„Prv ani neskôr to nešlo,“ priznáva. Jej sa len krátko predtým skončili povinnosti v poľskej Gwardii Wroclaw a jemu sa o dva týždne začínal európsky šampionát. Rozlietané manželstvo dvoch špičkových športovcov. Skôr ako sa Jozef vrátil, Daniela odišla na reprezentačné sústredenie pred Svetovou univerziádou. „Svadba mi prospela,“ prisahá Gönci. „Zobrala mi päť dní, ale aspoň som sa nepretrénoval.“ Po nej stihol ešte štyri dni krátkeho sústredenia na provizórnej strelničke v oravskom Hruštíne, odkiaľ pochádza reprezentačný kolega Matúš Jancek.
Svadobná cesta? „Tá počká. Najzriedkavejšie sme s našimi rodinami,“ vraví.
(mo)
Gönciho sériana ME
V období 1997 – 2007 udelili v streľbe z ľubovoľnej malokalibrovky 3 x 40 spolu šesť európskych titulov. Jozef Gönci je z dnešnej špičky jediný, kto získal dva. S výnimkou ME 2003 vždy získal medailu.
1997 Kouvola 2.
1999 Bordeaux 1.
2001 Záhreb 3.
2003 Plzeň 9.
2005 Belehrad 2.
2007 Granada 1.
