Ruský prezident Vladimir Putin dodržal slovo a v sobotu podpísal výnos o pozastavení účinnosťti Dohody o obmedzení konvenčných zbraní v Európe (CFE). Odvoláva sa na „výnimočné okolnosti, ... dotýkajúce sa bezpečnosti Ruskej federácie a vyžadujúce prijatie neodkladných opatrení“.
Prakticky všetky ruské politické sily vrátane sovietskeho exprezidenta Michaila Gorbačova ho v tom podporili. Podľa politológov ide o jasnú odpoveď na plány USA vybudovať základne systému protiraketovej obrany v Česku a Poľsku. Moskva to ostro odmieta.
Ruské ministerstvo zahraničia zdôraznilo, že Moskva nezatvára dvere pred ďalším rokovaním. Len pozastaví vzájomné inšpekcie, nebude nikoho informovať o svojich vojenských presunoch a hlavne - nie je už viazaná limitmi týkajúcimi konvenčných zbraní.
Západné krajiny ruský krok sklamal. „Spojenci (v NATO) túto zmluvu považujú za základný kameň európskej bezpečnosti,“ reagoval hovorca Severoatlantickej aliancie James Appathurai. Dúfajú, že sa Moskva vráti k rokovaciemu stolu a že zmluvu zachránia.
Dohoda o obmedzení konvenčných zbraní mala pôvodne zaistiť rovnováhu síl v konvenčných zbraniach medzi NATO a Varšavskou zmluvou v oblasti na západ od Uralu. Umožňuje napríklad pravidelné inšpekcie vojenských zariadení druhej strany. Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike, si myslí, že Kremeľ bude trvať na prehodnotení väčšiny medzinárodných zmlúv.
Moskva chce ďalej rokovať
Diplomaticky ministerstvo naznačilo, že všetko závisí od ďalších účastníkov dohody. „Množstvo ruskej vojenskej techniky bude závisieť i od toho, akí zdržanliví budú ďalší účastníci dohody,“ tvrdí námestník ministra zahraničia Sergej Kisľak. Moskva teda bude postupovať podľa toho, ako sa okrem iných zachovajú Česko a Poľsko.
Putin po prvý raz upozornil na možnosť pozastavenia dohody v každoročnej správe pred parlamentom v apríli tohto roku. Argumentoval, že viacerí európski členovia NATO neratifikovali obnovenú verziu zmluvy z roku 1999.
Moskva už v 90. rokoch kritizovala CFE, že vychádza z existencie nepriateľských vojenských blokov - NATO a Varšavskej zmluvy. Pôvodná dohoda z roku 1990 stanovuje limity pre rozmiestnenie konvenčných zbraní západne od Uralu tak, aby sily blokov boli vyrovnané.
V roku 1999 Rusko presadilo zmenu dohody. Noví členovia NATO, ktorí patrili predtým do sovietskeho bloku, podľa neho ťažko vybudovanú rovnováhu narušili.
Nato dohodu neratifikovalo
V novej verzii sa preto obmedzenia týkajú každej krajiny zvlášť. Okrem Ruska ju však ratifikovali len Ukrajina, Kazachstan a Bielorusko. Štáty NATO to odmietli s argumentom, o ktorom Rusi neradi hovoria. Moskva totiž nikdy nesplnila sľub, že stiahne svojich vojakov z Moldavska a Gruzínska.
Zatiaľ čo z časti Gruzínska (okrem Abcházska a Južného Osetska) ruskí vojaci pomaly odchádzajú, v moldavskej separatistickej Podnesterskej republike Moskva i naďalej udržiava silné jednotky.
Podporuje tak separatistickú vládu snažiacu sa odtrhnúť tento kúsok krajiny od Moldavska.
Zmluva CFE
Podpísalo ju 30 členov NATO a Varšavskej zmluvy (vrátane bývalých krajín Sovietskeho zväzu) v roku 1990.
Stanovila maximálne hranice výzbroje oboch vojenských aliancií: na každej strane smie byť 20 000 tankov, 20 000 delostreleckých jednotiek, 30 000 obrnených vozidiel, 6800 bojových lietadiel a 2000 bojových vrtuľníkov.
Záväzky zmluvy mali byť splnené do novembra 1995. l Nesplnilo ich Rusko. Tvrdilo, že zmluva vychádzala z európskej bipolarity za studenej vojny a že vtedajšia rovnováha síl už neplatí.
V roku 1999 podpísali revidovanú formu CFE.
Nová verzia už neurčuje horné hranice stavu konvenčných ozbrojených síl podľa aliancií, ale podľa štátov a teritórií.
Určuje tiež počet konvenčných zbraní, ktoré smú byť na danom území dočasne v čase vojenského cvičenia či výnimočnej situácie.
Stanoví povinnosť hlásiť veľké presuny jednotiek a cvičenia o 42 dní dopredu.
Krajiny NATO ju chcú ratifikovať, až keď ruské sily na Kaukaze a v Moldavsku znížia na úroveň stanovenú v pôvodnej zmluve.
NATO sa v novej verzii zaviazalo, že nerozmiestni na území nových členských štátov (Českej republiky, Maďarska a Poľska) žiadne významné bojové jednotky.
Autor: Agentúra Epicentrum
