Jazdí sa bez dopingu pomalšie? Nepochybne áno. Ak by sme vychádzali len z priemernej rýchlosti dosiahnutej cyklistami na tohtoročnej Tour de France, tak potom je zlatá éra EPO už za nami. Tento rok sa oproti minulosti zatiaľ jazdí relatívne pomaly, na úvodných rovinatých etapách bola podľa našich prepočtov priemerná rýchlosť len 40,1 km/h, pričom v roku 2005 - poslednom ročníku pred antidopingovou operáciou proti doktorovi Fuentesovi a jeho klientom - dosahovali cyklisti ešte 46,5 km/h.
Doktor pokusným králikom
O zaujímavý experiment sa v tomto smere postaral nemecký lekár Jürgen Reul. Pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung tento profesor kliniky v Seidene a amatérsky cyklista opísal svoj pokus s vlastným organizmom, pri ktorom absolvoval dve časovkové jazdy na legendárny alpský kopec Alpe d'Huez.
Prvýkrát to skúsil bez dopingu a potreboval na to 70 minút, po dvojtýždňovej intenzívnej kúre EPO, ktoré si ako lekár aj sám predpísal, to dokázal za 66 minút. Mimochodom, na porovnanie - na rovnakej trase bola v roku 2004 horská časovka jednotlivcov, v ktorej zvíťazil Lance Armstrong v čase 39:41 minúty.
Životu nebezpečný experiment
Okrem toho, že zvyšovanie výkonnosti pomocou EPO je športovým podvodom, je zároveň aj drahým a nebezpečným pokusom s organizmom pretekára. Dvojtýždňová dopingová kúra vyšla doktora Reula na 2500 eur. Po jej absolvovaní sa mu zvýšila hladina hematokritu v krvi z pôvodných 48 na 53, čomu jednoznačne zodpovedal aj nárast vytrvalostných schopností. To však bolo sprevádzané zahustením krvi a vykúpené rizikom srdcového a mozgového infarktu či pľúcnej embólie. Preto platí jednoznačné poučenie, ktorým profesor Reul svoju skúsenosť hodnotí: „Kto ako lekár aplikuje dopingové prostriedky športovcom, je jednoznačne kriminálnikom. Konanie takých kolegov je pre mňa nepochopiteľné a neospravedniteľné.“
Autor: Jozef Bielik
