dať, o akú prácu ide?“ - „To vám vysvetlíme na pohovore, tak, kto má záujem?“ Stále nik. Keď napokon dorazili pohľadom ku mne, povedal som: „No, ja by som možno záujem mal.“ Niežeby ma nejako špeciálne lákalo robiť finančného poradcu. Skôr som chcel len oživiť to trápne ticho v miestnosti.
Nie som amatér
V priestoroch firmy som našiel samých usmievavých, dobre vyzerajúcich ľudí. Ponúkli mi stoličku otočenú bokom k ich stoličkám a ja som ju obrátil smerom k nim. Sadol som si s kolenami smerujúcimi k obom manažérom tak, že sme tvorili trojuholník, ruky voľne položené na stehnách, neuhýbavý pohľad do očí raz jedného, raz druhého, podľa toho, ktorý práve hovoril. Presne podľa príručky, nech vidia, že čosi ovládam. Podstatnú časť rozhovoru tvorí téma odmien a benefitov. „Koľko chcete zarábať?“ znie tradičná otázka. „Mohli by sme začať na dvadsiatich tisícoch.“ - „To je málo,“ zasmeje sa blondína. „Za jednu zmluvu dostanete 6–tisíc Sk. Priemerný poradca urobí jednu zmluvu týždenne. Takže to máte 24–tisíc pri priemernom výkone. Máme tu aj rôzne súťaže - za šesť zmlúv môžete vyhrať televízor alebo dévedéčko.“ Pousmejem sa. Nie preto, že TV aj DVD mám, ale preto, že mi to nápadne pripomína televízne reklamy. Čo to je, doparoma, za prácu, keď vás na ňu musia lákať?
Nevhodné pre rozvedených
„Na nasledujúcu otázku mi nemusíte odpovedať, ale ste ženatý?“ - „V pohode, nemám s tým žiadny problém, som rozvedený.“ - „To je dobre, to je dobre, pretože tu sme všetci rozvedení, hi–hi–hi, ha–ha–ha...“ - „Ja ešte nie som, hi–hi, ha–ha,“ zasmeje sa chlapík. „Viete,“ pokračuje blondína, „nechceme, aby ste to ťažké obdobie rozvodu prežívali u nás...“
„Máte auto? U nás môžete bez problémov lízovať. Ja lízujem dve autá.“ - „Ja lízujem už štvrté,“ zakontruje chlapík. Nestíham otáčať hlavou od jedného k druhému.
To už sa naozaj dobre bavím, tí dvaja mi pripomínajú postavičky z teleshoppingu. Nakoniec sa dostaneme aj k samotnej práci a ja sa dozvedám, akým štýlom vlastne finančný poradca pracuje. „Viete, finančný poradca pracuje stále. Každé jedno stretnutie s ľudmi, každú udalosť využíva na získavanie kontaktov. Pracujete, aj keď idete po ulici. Vidíte obchod, na ňom meno a telefónne číslo. Zapíšete si to a potom tomu človeku zavoláte a pozvete ho na rozhovor k nám. Ten zvyšok už vyriešime my.“ Predstava, že by som mal volať úplne cudzím ľuďom a núkať im niečo, čo v zásade nechcú a nepotrebujú, mi vysvetľuje tú reklamnú časť nášho rozhovoru. Je mi jasné, že niečo také by som robiť nemohol, pretože by sa to zásadne bilo s mojím introvertným naturelom. Absolvujem však ešte test, ktorý zisťuje moju osobnosť. Odpovedám pravdivo, pretože tú prácu nechcem. Ste tichý? - Úplne súhlasím. Ste nepriebojný? - Úplne súhlasím. Bývate často nervózny? - Úplne súhlasím. Máte problém oslovovať cudzích ľudí? - Úplne súhlasím. Myslíte si, že finanční poradcovia zarábajú neúmerné peniaze? - Úplne súhlasím... a tak ďalej. Test má 300 otázok, na všetky odpovedám tak, aby som náhodou nepostúpil do finále k pani riaditeľke.
Uspel som!
Na druhý deň mi blondína volá, že som postúpil na pohovor k riaditeľke. Ja jej vravím, prepáčte, ale ja som si to rozmyslel, viete, ja by som nemohol tú prácu robiť, je to proti mojej povahe a zásadám. V momente, keď spolu telefonujeme, prechádzam okolo skupinky bezdomovcov. Jeden z nich si pýta drobné, vôbec mu neprekáža, že telefonujem. Keď zložím, napadne mi, že títo ľudia by sa na tú prácu hodili vynikajúco. Oni nemajú problém oslovovať cudzích ľudí a riešiť ich financie. Spoločnosti by sa mali konečne začať obzerať aj po tejto sociéte. Stačilo by zriadiť na konci chodby sprchu a požičovňu biznis oblekov, prehnať týmito dvoma miestnosťami partiu bezďákov, strčiť im do rúk telefóny, krátke školenie a šup ho do mesta. To by bol obrat!
Autor: Števo Šanta
