Čo ten „nezávislý hlas“ znamená, diváci v Česku i na Slovensku dobre vedia: je to bulvárny, v minulosti niekedy i politicky tendenčné spravodajstvo, zábavné estrády a lacné zahraničné seriály. Ale aj dobré filmy či kvalitná publicistika. Tak nejako vyzerá mix, ktorý vie pritiahnuť divákov a tým i inzerentov. Inými slovami, vie majiteľom televízie zarobiť peniaze.
Pre zisky a možno i pre adrenalínový pocit z riskantného dobrodružstva založil firmu jej zakladateľ Ronald Lauder začiatkom deväťdesiatych rokov. Jeden z dedičov kozmetického impéria patrí k najvplyvnejším Američanom, má blízko k vládnucím republikánom a v tomto roku v júli bol navyše zvolený za predsedu Svetového židovského kongresu.
Ale nič to nemení na tom, že jeho mediálny biznis zostáva jedným z jeho najväčších osobných úspechov.
Nova – cesta k úspechu
Nevyzeralo to tak vždy. Vzostup, pád a ďalší vzostup CME je spojený s českou televíziou Nova. Americké peniaze pomohli túto televíziu v roku 1994 rozbehnúť bývalému novinárovi a vládnemu hovorcovi Vladimírovi Železnému. Bol to rozbeh mimoriadne úspešný a Nova sa zaradila medzi najrýchlejšie rastúce televízie vo svetovej histórii. Americkým investorom, ale ani štátnym úradníkom neprekážalo, že televízia zásadne porušila licenčné podmienky a odklonila sa od projektu, s ktorým výberové konanie vyhrala. Miesto intelektuálneho kanála „pre tretie tisícročie“ tak českí diváci dostali bežnú komerčnú a bulvárnu televíziu.
Nedokonalá legislatíva a politické krytie od významných politických strán však Železnému umožnili, že sa po piatich rokoch rozhodol Američanov zbaviť a jej druhý rozbeh financovať s pomocou nových investorov. Železný v roku 1999 vyhral bitku, a prehral vojnu. Neskôr musel z televízie tak či tak odísť a dodnes čelí súdnym sporom.
Odchod z Novy znamenal krízu i pre CME. Akcie firmy klesli na úroveň zhruba jedného dolára. Obrat znamenala vyhraná arbitráž s Českou republikou. Tá za to, že Američanov dostatočne pred Železným neochránila, zaplatila CME desať miliárd korún.
Medzitým dala Novu relatívne do poriadku investičná skupina PPF, založená a ovládaná najbohatším Čechom Petrem Kellnerem. Bohato sa jej to vyplatilo, pretože televíziu s vysokým ziskom predala. Staronovým vlastníkom sa v roku 2004 opäť stala CME. Firma dnes pôsobí v šiestich krajinách a vysiela pre deväťdesiat miliónov ľudí.
Ako ďalej, CME?
Otáznik visí nad televíznym priemyslom ako takým. Bol to práve šéf CME Garin, ktorý v júni na budapeštianskom veľtrhu Discop povedal v sále naplnenej ľuďmi z brandže: „Do desiatich rokov prídeme o prácu. Všetci, ako tu sedíme.“ Televíziu podľa Garina prevalcujú nové distribučné kanály pre film a video, teda predovšetkým internet a mobilné telefóny. Ale aj digitálne vysielanie.
CME sa však nevzdá bez boja: na začiatok sa jej prostredníctvom televízie Nova podarilo zablokovať prechod na digitálne televízne vysielanie v Česku. Už za pár mesiacov mala Nove vyrásť konkurencia v podobe nových televíznych staníc, tá je však teraz v nedohľadne. Zdá sa, že taktikou Američanov je posilňovať si pozíciu na trhu, do čoho zapadá i nákup zvyšného podielu v Markíze. CME to dáva možnosť hrať nové kolo v hre o televízny biznis s vlastnými kartami. „Nezávislý hlas“ má pevný korienok.
