Ori, ako Tomáša volajú kamaráti, sa sťahoval do Spojov Košice a stadiaľ do majstrovského 1. FC. A potom už nasledoval rozlet cez Ružomberok, Viktoriu Žižkov, rakúsku Admiru Wacker, grécky Panuionios Atény, portugalskú Boavistu Porto až po návrat na Slovensko do Artmedie. V nej sa dočkal prvého osobného triumfu - získal Pohár SME/Práca ako kráľ ligových strelcov posledného ročníka Corgoň ligy so 16 gólmi.
Kto vám na začiatku kariéry najviac pomohol?
„Zlomom bol prechod do Spojov Košice, kde bol tréner Kopejtko. Potom sa všetko začalo vyvíjať správnym smerom.“
Ako spomínate na jednotlivé prestupové stanice?
„Striedavo. Aj v dobrom, aj v zlom. Do 1. FC Košice som sa dostal v časoch najväčšej slávy tímu. Vtedy hrali Košice na Slovensku prím. Boli tam Dzúrik, Zvara, Semeník, Kožlej, samé hviezdy. Bolo sa od koho učiť.“
Prečo potom odchod do Ružomberka?
„V Košiciach bola silná konkurencia, v Ružomberku šanca hrať. Bol som vtedy reprezentantom dvadsaťjednotky. Ružomberské obdobie bolo príjemné. Dva razy sme skončili na treťom mieste a vyhrali sme aj Slovenský pohár.“
Čím vás zlákal Žižkov?
„Možným bojom o titul. Na začiatku som mal smolu, pol roka som laboroval so zranením kolena. Po vyliečení sa začalo dariť mne aj mužstvu. Boli sme päť minút od titulu, gól Kuku zo Slavie nás sotil až na tretie miesto. Majstrom bol Liberec, druhá Sparta. Mám však na Žižkov dobré spomienky.“
V Rakúsku vám to tiež nevyšlo?
„Spočiatku áno. Zo začiatku som strieľal góly, bol som najlepším kanonierom tímu. Mali sme dobrého trénera, ktorý nevydržal tlak a odstúpil. Pod jeho asistentom som už hrával menej.“
Počuli sme, že na Grécko nespomínate v najlepšom.
„Máte pravdu. To bola najhoršia legionárska skúsenosť. Necítil som sa tam dobre. Čudný bol prezident, divné pomery v mužstve. Odchod do Portugalska bol ako balzam. Konečne som bol vo futbalovo vyspelej krajine. Zo začiatku som nehrával pravidelne, šancu som dostal až v závere, lenže neprebojovali sme sa do Pohára UEFA, čo bol cieľ, a musel odísť tréner. A s ním aj hráči, ktorých si priviedol.“
Ako ste prijali ponuku Artmedie?
„Potešila. Už počas pobytu v Portugalsku, bez ohľadu na ďalšie pokračovanie kariéry, sme uvažovali, že by sme sa radi vrátili. Chceli sme s manželkou, s ktorou sa poznám ešte zo škôlky v Haniske, byť bližšie k domu a obom starkým. Haniska je od Bratislavy iba 400 kilometrov.“
Pred dvoma rokmi mala Artmedia majstrovský titul aj kráľa strelcov. Teraz iba strelecký primát.
„Mrzí nás, že sa to nepodarilo zopakovať. Asi päť kôl pred koncom sme stratili šancu na titul, Žilina hrala lepšie. Ja som začal myslieť na možnosť vybojovať si aspoň strelecký primát.“
V čom sú vaše strelecké prednosti?
„V hre hlavou a istejšiu mám pravačku. V hlavičkovaní je základ z atletiky. Hlavným tromfom je istota v osobných súbojoch.“
Kopete rád penalty?
„Nemám s tým problém, premieňam ich, no v tejto sezóne som obe v Artmedii, proti Sencu aj Košiciam, zahodil.“
Ktorý je pre vás najnepríjemnejší brankár a obranca?
„Pred nikým nemám rešpekt či strach.“
Čo je podľa vás tutová šanca?
„Keď ide sám na brankára alebo keď je na päťke pred prázdnou bránou. Ja som išiel proti Žiline od pol ihriska sám, chcel som prehodiť brankára, ale nevyšlo to. Tomu sa hovorí zmarená tutovka.“
Najkrajší gól?
„Prvý v reprezentácii proti Iránu. Hlavou.“
Najkurióznejší?
„Proti Dubnici. Peter Čvirik strieľal, ja som sa uhýbal, on ma trafil do chrbta, zmenil som smer letu lopty a dal som gól.“
S kým ste si na ihrisku najlepšie rozumeli?
„V Ružomberku s Hyravým, v Žižkove s Chihurim a v Artmedii s Kozákom a Ďuricom.“
Najlepší kamarát?
„Manželka.“
Ktorá liga je vám najsympatickejšia?
„Anglická. Rád by som to v nej raz skúsil.“
Futbalová túžba?
„Získať titul a zahrať si v Lige majstrov.“
Čo je v živote najcennejšie?
„Zdravie, to je prvé, potom úprimnosť a dobré medziľudské vzťahy.“
Životné krédo?
„Je ich viac. Špecifické nie.“
Voľný čas, hobby?
„Teraz iba prechádzky s rodinou a hranie sa s dcérkou.“
Ako rozdelíte prémiu?
„Chlapci si zaslúžia svoje, tretina pôjde do kabíny. Chcel by som časťou prispieť na dobročinné účely a so zvyškom potešiť rodinu.“
Vizitka
Tomáš Oravec
Narodený: 3. 7. 1980
Klub: Artmedia Bratislava
Stav: Ženatý, manželka Lenka, dcéra Lea–Jane (14 mesiacov).
Klubová kariéra: Haniska (1995), Spoje Košice (do 1997), 1. FC Košice (do 2000), Ružomberok (do 2002), Žižkov (do 2004 – 17 gólov), Admira Wacker (do 2005 – 8), Panionios Atény (do 2006 – 2), Boavista Porto (do 2006 – 0) Artmedia do 2008.
Štartov a góly v reprezentácii: 8/3
Štarty a góly v lige: 110/39
Počet gólov v ligách: 66.
Idol futbalistu: Didier Drogba.
Idol športovca: Michael Jordan.
Obľúbený klub: AC Miláno.
Herec: Jozef Kroner, Vlasta Burian, Mel Gibson, Jack Nicholson, Al Pacino..
Pohár SME/Práca
2006/2007: 16 - Tomáš Oravec
2005/2006: 21 - R. Rák (Nitra) a E. Jendrišek (Ružomberok)
2004/2005: 22 - F. Šebo (Artmedia )
2003/2004: 17 - R. Števko (Ružomberok)
2002/2003: 20 - M. Mintál (Žilina), M. Fabuš (Trenčín 8, Žilina 12)
2001/2002: 21 - M. Mintál
2000/2001: 23 - Sz. Németh (Inter)
1999/2000: 16 - Sz. Németh
1998/1999: 19 - M. Fabuš (Trenčín)
1997/1998: 17 - Ľ. Luhový (Trnava)
1996/1997: 22 - J. Kožlej (1. FC Košice)
1995/1996: 29 - R. Semeník (1. FC Košice)
1994/1995: 18 - R. Semeník (B. Bystrica)
1993/1994: 19 - P. Diňa (D. Streda)
Góly kráľa strelcov
Jeseň
| Dubnica | 1:0 | 1 |
| Nitra | 3:0 | 2 |
| Senec | 3:1 | 2 |
| Košice | 3:0 | 1 |
| Ružomberok | 3:1 | 3 |
| Trenčín | 4:1 | 1 |
| Senec | 2:1 | 1 |
Jar
| Ružomberok | 2:0 | 1 |
| Košice | 3:0 | 1 |
| Slovan | 2:0 | 1 |
| Senec | 5:2 | 1 |
| Ružomberok | 1:0 | 1 |
| Žilina | 1:6 | 1 |
| B. Bystrica | 3:1 | 1 |
Pozn.: V sezóne dal 18 gólov v lige, ale zásahy proti Trenčínu a Dubnici, ktoré hrali potom baráž o záchranu, sa mu odrátali.
| Kopačka SME/Práca, ktorá zostáva víťazovi spolu s kópiou putovného pohára. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
