Júnové číslo časopisu Arch sa venuje širokej téme – architektúre kultúry. Pod ňou si môžeme predstaviť objekty, počnúc budovou národného divadla cez galériu až po zastávku MHD. Autori čísla pri skúmaní rozdelili „kultúrne“ budovy na tie, ktoré financuje štát, a tie, ktoré získavajú podporu z regiónov a EÚ. Kladú si otázku, do akej miery sa spôsob financovania odráža aj na architektúre.
„Sme kultúra malá, a preto zakomplexovaná. Preto sa dychtivo dívame von a nevidíme to, čo by sme u nás mali rozvíjať,“ tvrdí v rozhovore s Henrietou Moravčíkovou architekt Pavol Paňák. Spolu s Martinom Kusým sa ich šéfredaktorka pýta na novostavbu SND v Bratislave, jednu z najkontroverznejších budov, ktoré sa na Slovensku za posledných 20 rokov postavili.
V čísle dostáva priestor brnianska Galéria architektúry s výstavou Výnimočné domy, ale aj malé provinčné mesto Grosuplje neďaleko slovinskej Ľubľany, kde autori našli zaujímavý architektonický objekt – mestskú knižnicu, fungujúcu aj ako kultúrne centrum.
Betónový obal druhohorných stavovcov je názov príspevku o modernistickom Paleontologickom pavilóne minimalistického rázu v poľskom Krasiejówe, meste, ktoré bolo kedysi známe výrobou tehál z kvalitnej hliny, neskôr sa tu našli vzácne skameneliny.
Nevšedným objektom záujmu je lyrické high–tech, avantgardno–expresionistické múzeum teroru – Miesto pamäti Attilu F. Kovácsa v maďarskom Hódmezővásárhelyi, ktoré otvorili minulý rok.
Lákavými objektami, ktoré autori v tomto čísle Archu približujú, sú aj Rozhľadňa Vladimíra Menšíka v juhomoravskej Hlíne, plaváreň v Prievidzi od architekta Igora Čierneho a niekoľko ďalších. Záver čísla spestruje ponuka z oblasti literatúry, filmu, hudby či divadla.
Autor: ea
