Znepriatelené libanonské frakcie sedeli cez víkend neďaleko Paríža, aby sa pokúsili „posilniť svoj štát“. V rovnakom čase sa libanonská armáda pokúšala rozdrviť odpor islamistov z radikálnej skupiny Fatah al-Islam v jednom z palestínskych utečeneckých táborov na severe krajiny.
Aj táto udalosť spolu s osem mesiacov trvajúcou politickou krízou len dokumentovala, že víkendová schôdzka pod francúzskym patronátom čelí silným výzvam. Výzvy boli silné, očakávania slabé.
A za úspech sa považovalo už to, že sa zástupcovia 14 libanonských politických zoskupení stretli. Väčšina z nich však do zámočku pri Paríži poslala len nižšie „šarže“.
Pred Libanonom stojí okrem aktuálnej krízy v utečeneckých táboroch a prepadu ekonomiky už o dva mesiace náročná úloha. Prosýrskemu prezidentovi Emilovi Lahudovi vyprší mandát a parlament by mal zvoliť nového.
Poslanci sa však už týždne neschádzajú a predstava, že by sa vedeli dohodnúť na novom kandidátovi, je skôr nereálna.
Hizballáh vyvolal nevôľu
Od víkendovej schôdzky nikto neočakával, že na nej dospejú nejakému menu či inému konkrétnemu výsledku. Bola totiž skôr o tom, že Francúzsko chcelo ukázať, že Libanon je aj po zvolení nového prezidenta a vymenovaní novej vlády jednou z priorít jeho zahraničnej politiky. Ide o jednu z prvých iniciatív nového šéfa diplomacie Bernarda Kouchnera. Ten sa krátko po vymenovaní do funkcie vybral práve do Bejrútu.
Problematickým hosťom schôdzky boli zástupcovia hnutia Hizballáh. S nevôľou sa ich účasť stretla hlavne v Spojených štátoch, znepokojení boli aj francúzski židia či Izrael. Američania na rozdiel od Európy označujú Hizballáh za teroristickú organizáciu.
Hnutie je však vplyvným hráčom a bez jeho ochoty a hlasov v parlamente sa máločo presadí. Práve odchod šiestich ministrov blízkych hnutiu vyvolal v novembri minulého roka v krajine politickú krízu, ktorá sa stále môže zvrhnúť na občiansku vojnu .
