BRATISLAVA, BANSKÁ BYSTRICA. Bývalý riaditeľ Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty (SMK) podpísal v máji 2005 zmluvy, na základe ktorých sa stali reštituenti z Komárna vlastníkmi lukratívnej pôdy v okolí Banskej Bystrice. S prevodom pozemkov súhlasil aj vtedajší regionálny šéf fondu v tomto meste Dušan Caban (SDKÚ). Obaja však akékoľvek pochybenia odmietajú.
Záujem riaditeľa
Eleonóra a Andrej Sopóciovci mali nárok na pôdu v obci Nová Stráž v okrese Komárno. V marci 2005 si však podali žiadosť, že chcú náhradné pozemky v Šalkovej a Radvani, čo sú mestské časti Banskej Bystrice. Fond im vyhovel, celkovo dostali takmer 300–tisíc štvorcových metrov.
V čase podpisu zmlúv (máj 2005) pritom regionálny odbor pozemkového fondu v Banskej Bystrici evidoval približne 5500 nevybavených žiadostí reštituentov z blízkeho okolia. „Keď som na to upozornila nášho riaditeľa Dušana Cabana, povedal mi, že to mám urobiť tak, ako to chcú Sopóciovci,“ povedala SME zamestnankyňa fondu v Banskej Bystrici Marta Makušová. Na základe Cabanovho pokynu teda vypracovala zmluvy o prevode pozemkov na Sopóciovcov. Keďže s mimoregionálnymi reštitúciami musí súhlasiť generálny riaditeľ fondu, zmluvy podpísal František Hideghéty.
Okrem toho Sopóciovci dostali aj polovicu z takmer 20–tisíc metrového pozemku v Šalkovej, na ktorý si nárokovali manželia Šidlovskí. „V roku 1998 sme v rámci reštitúcií dostali prvú polovicu, necelých 10–tisíc metrov. Keď nám fond uznal ďalšie reštitučné nároky, požiadali sme aj o druhú polovicu, aby sme mohli pozemok sceliť,“ hovorí Štefan Šidlovský. Na jeho prekvapenie však fond rozhodol v prospech Sopóciovcov - napriek tomu, že Šidlovský žiadal pozemok o tri mesiace skôr (november 2004).
„Riaditeľ Caban nám povedal, že je len na nich, ktorý pozemok nám pridelia, pričom o ten v Šalkovej sú vraj vážnejší záujemcovia. Čo je to vážnejší záujemca? Zákon nič také nehovorí,“ upozorňuje Šidlovský.
Prečo teda fond pridelil spomínané parcely Sopóciovcom? „Pretože mali veľmi veľký reštitučný nárok,“ reagoval Caban. Eleonóra Sopóciová žiadosť o rozhovor odmietla.
Účelové rozhodnutie
Problematická je však predovšetkým cena, za ktorú fond previedol pozemky na Sopóciovcov - od 6,15 po 3 koruny za meter. Je síce pravda, že v čase podpisu zmlúv (máj 2005) sa využívali ako poľnohospodárska pôda. V rokoch 1999, respektíve 2003, sa však mesto Banská Bystrica vyjadrilo, že v Šalkovej sa počíta s priemyselným parkom a v Radvani s individuálnou bytovou výstavbou. Fond teda posudzoval tieto pozemky ako stavebné a prideľoval ich reštituentom za 117 korún na meter. Až do chvíle, kým neprišli na rad Sopóciovci.
Keď požiadali Sopóciovci 13. apríla 2005 mesto, aby zadefinovalo, o aké pozemky ide, vedúci oddelenia územného rozvoja v Banskej Bystrici Juraj Babjak im odpovedal, že momentálne „sú využívané ako poľnohospodárska pôda“. Už o necelé dva týždne (26. apríla 2005) pritom mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu územného plánu, ktorou potvrdilo, že sa na spomínaných pozemkoch môže stavať. Babjak najskôr SME tvrdil, že si podrobnosti prípadu nepamätá. Neskôr však povedal: „Je pravda, že tam mal byť priemyselný park, v tom čase to však bola poľnohospodárska pôda.“
Podľa zamestnankyne fondu Marty Makušovej bolo stanovisko mesta účelové a zavádzajúce. „Aj na základe podkladov, ktoré sme v roku 1999 poskytli súdnemu znalcovi, vypočítal cenu pozemkov na 117 korún za meter. Neviem z čoho vychádzalo mesto, keď to neskôr zmenilo,“ čuduje sa aj Cabanov predchodca Ján Spevák.
„Mesto urobilo chybu, ktorú nepovažujem za náhodnú. Keď je raz pozemok označený ako stavebný, nemôže byť zo dňa na deň preklasifikovaný na poľnohospodársky,“ reagoval člen dozornej rady pozemkového fondu Norbert Beňuška.
Bývalý riaditeľ fondu v Banskej Bystrici Caban sa však bráni: „Postupovali sme štandardne, na základe podkladov, ktoré sme mali vtedy k dispozícii.“ Podľa vlastných slov vraj nevedel, že fond v minulosti posudzoval pozemky v Šalkovej a Radvani ako stavebné.
Makušová aj Spevák pritom tvrdia, že ho na to viackrát upozornili. „Presviedčate ma o niečom, čo nie je pravda,“ trvá na svojom Caban.
„To, že v Šalkovej bude priemyselný park, viem už niekedy od roku 2000,“ reagoval poškodený reštituent Šidlovský.
Pozoruhodné je aj to, že samotné zmluvy o prevode pozemkov na Sopóciovcov boli podpísané len niekoľko dní po spomínanej zmene územného plánu (6. mája 2005), ktorý ich klasifikoval ako stavebné. Caban napriek tomu tvrdí, že o zmene plánu nevedel. „Mesto nás na to neupozornilo.“ Nový územný plán sa pritom pripravuje mesiace až roky.
Štyridsaťštyri miliónov
Postupom fondu pri prevode pozemkov v Šalkovej a Radvani sa už zaoberá aj Úrad boja proti korupcii v Banskej Bystrici. Denníku SME to potvrdil zástupca riaditeľa úradu Peter Kovařík. Polícia vedie trestné stíhanie vo veci podvodu - podľa vyšetrovateľov prišiel štát nesprávnym určením ceny pozemkov o 44 miliónov korún.
Caban ani bývalý generálny riaditeľ fondu Hideghéty sa však prípadného stíhania neobávajú. „Ten prípad si pamätám, poslali sme tam aj kontrolu. Nezistila však žiadne porušenie zákona ani interných predpisov,“ tvrdí Hideghéty.
Z dokumentu, ktorý má SME k dispozícii, však vyplýva, že kontrola sa k veci postavila prinajmenšom laxne. Zamestnankyni fondu Marte Makušovej, ktorá na problém s pozemkami upozornila, totiž v prvom rade vytkla, že nedodržala služobný postup. O zistených nedostatkoch vraj mala najskôr písomne informovať svojho bezprostredného nadriadeného (riaditeľa Cabana). Keď to Makušová urobila, pričom doložila aj všetky potrebné dokumenty, kontrola sa odmlčala.
Okolnosti prevodu pozemkov na Sopóciovcov sa nepozdávajú ani Cabanovmu nástupcovi Jaroslavovi Piačekovi (Smer). „Postup fondu bol trochu neštandardný. Chceme urobiť audit zmlúv, ktoré boli podpísané v minulosti.“
Prípadom sa pred dvoma týždňami zaoberala aj dozorná rada pozemkového fondu. „Existuje podozrenie, že mohlo dôjsť k podvodnému konaniu,“ potvrdil člen rady Norbert Beňuška.Konkrétne stanovisko by mala rada zaujať v septembri.
Chronológia kauzy
Fond najskôr posudzoval pozemky v Šalkovej a Radvani ako stavebné. Reštituenti ich dostávali po 117 korún za meter
V máji 2005 však fond rozhodol, že ich bude klasifikovať ako poľnohospodársku pôdu. Reštituenti z Komárna ju dostali od 3 do 6,15 koruny za meter
V apríli 2007 začala polícia trestné stíhanie vo veci podvodu. Štát mal prísť nesprávnym určením ceny pôdy o 44 miliónov
SDKÚ mlčí, Simon o ničom nevedel
Keď priniesol denník SME informáciu, že súčasné vedenie pozemkového fondu, ktoré ovládajú HZDS a Smer, podpísalo niekoľko zmlúv, na základe ktorých sa stali reštituenti z južného Slovenska vlastníkmi lukratívnych pozemkov v podtatranskej obci Veľký Slavkov, SDKÚ okamžite zvolala tlačovku, na ktorej prirovnala praktiky fondu k „podsvetiu z 90. rokov“.
Vzápätí iniciovali opoziční poslanci za SDKÚ, SMK a KDH na pozemkovom fonde poslanecký prieskum, po ktorom konštatovali, že fond nemal dôvod prideľovať ľuďom z juhu pozemky v Tatrách. „Nemám žiadnu pochybnosť, že ide o zodpovednosť politických nominantov vlády Roberta Fica,“ povedal člen parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Pavol Frešo (SDKÚ).
K prípadu z Banskej Bystrice, v ktorom sa angažoval nominant SDKÚ Dušan Caban, sa však Frešo nechce vyjadrovať. „Počujem o tom prvýkrát. V tejto fáze sa mi to nežiada komentovať.“
Vtedajší minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (SMK), ktorý bol jedným z iniciátorov prieskumu, tvrdí, že o prevode lukratívnych pozemkov v Šalkovej a Radvani nevedel. „Keby som sa o tom dozvedel v čase, keď som bol ministrom, požiadal by som políciu, aby to prešetrila.“
Faktom je, že vtedajšia správna ani dozorná rada fondu ho na prípad neupozornili. „Nedostali sme žiaden podnet,“ povedala tajomníčka dozornej rady fondu Katarína Prcúchová. Prípadom z Veľkého Slavkova, v ktorom sa angažoval námestník riaditeľa fondu Branislav Bríza (HZDS), sa síce rada zaoberala. Podľa svojho predsedu Jozefa Kolesára však nezistila žiadne porušenie zákona ani interných predpisov. Členmi rady sú nominanti súčasnej koalície.
(vag)
Nastrčená figúrka?
Ďalšou zaujímavosťou kauzy z Banskej Bystrice je, že reštituentov Sopóciovcov v konaní pred pozemkovým fondom zastupovala Františka Halajová. V tom čase 80-ročná žena, ktorá je starou mamou konateľa firmy Profinex engineering Romana Kvasničku.
„Keď bolo treba, tak som niečo podpísala, aby sem nemuseli chodiť. Poveril ma tým môj vnuk, pán Kvasnička. Ja som tých ľudí nepoznala, ani som sa s nimi nikdy nestretla,“ potvrdila Halajová.
Štyridsať miliónov
Sopóciovci po zápise do katastra pozemky predali - Kvasničkovej firme Profinex engineering. Cena - 40 miliónov korún. Parcely v Šalkovej sa už dnes - vzhľadom na perspektívu priemyselného parku - predávajú minimálne za päťnásobok. V Radvani je to dokonca ešte raz toľko (2–tisíc za meter). V blízkosti pozemkov, ktoré kúpil Kvasnička, totiž vyrastá milionárska štvrť. Neďaleko majú domy aj dcéry Karola Konárika.
Mimochodom, spoločnosť Profinex engineering sa na priemyselný park v Šalkovej intenzívne pripravuje už minimálne rok. V máji 2006 totiž požiadala regionálny odbor pozemkového fondu v Banskej Bystrici o súhlas s uložením „inžinierskych sietí“ pre stavbu vodovodu v „priemyselnom areáli v lokalite Banská Bystrica - Šalková“.
Samotný Kvasnička vníma kauzu prevodu pozemkov ako vykonštruovanú a nátlak zo strany iných reštituentov. „Dožadujú sa odkúpenia svojich pozemkov s tým, že ak to neurobíme, dajú podnet orgánom činným v trestnom konaní, respektíve, že budú prípad medializovať s cieľom poškodiť záujmy našej spoločnosti,“ tvrdí Kvasnička.
(vag)
Informácie, tipy,podnety, reakcie: 02/59 23 35 15 tom.nicholson@sme.sk
