Goran Milič Záhreb, Chorvátsko
Prečo by ste kládli takúto otázku? Iste nie preto, že chcete sám byť mizerný! Jediný možný dôvod je, že si overujete svoje pocity o niekom, koho poznáte. Možno dokonca o človeku, ktorý vás platí. Nie ste s týmto pocitom sám. Už sme písali o zamestnancoch, ktorí sú notoricky alergickí na šéfov. Mimochodom, bol to jeden z našich najkontroverznejších komentárov, ale ešte sme sa im nevenovali tak, ako si zaslúžia. Teraz teda prinášame niekoľko známejších spôsobov, ako môžu šéfovia robiť chyby, a často ich aj robia.
Vševedkovia, neangažovaní a chmuľovia
Najfrustrujúcejší spôsob, akým niektorí zbabrú vedenie, je, že sú „vševedkovia“. Vedia vám vysvetliť, ako svet funguje, čo si myslí riaditeľ, ako sa obráti proti vám, keď urobíte hento alebo tamto, a prečo nemôžete ani len mierne zmeniť produkt. Vedia dokonca, aké auto by ste mali používať.
Niekedy získajú prezieravý postoj vďaka niekoľkým pozitívnym skúsenostiam. Zvyčajne sú však len obeťami svojich zlých vlastností. Vy a vaša firma ste tiež obeťami. Lebo vševedkovia nie sú len neznesiteľní. Oni sú nebezpeční.
Nepočúvajú, a táto „hluchota“ im bráni prijímať nové nápady, diskutovať o nich, šíriť alebo zlepšovať ich. Nikto, nech by bol akokoľvek múdry, nemôže sám dostať podnik na vrchol. Treba vedieť načúvať. Vševedkovské vedenie, naopak, vytvára smrtiace ticho.
Druhý typ mizerných šéfov je presný opak vševedkov. Sú to citovo neangažovaní bossovia. Cítia sa oveľa príjemnejšie za zatvorenými dverami. Keby to bolo možné, všetky problémy s ľuďmi by zverili manažérom pre ľudské zdroje na inom poschodí.
Aj tento typ šéfa je nebezpečný. Neangažuje sa, a teda nemôže inšpirovať ľudí okolo seba. Šéfovia potrebujú stúpencov, aby sa niečo dosiahlo.
Treťou kategóriou mizerných šéfov sú, jednoducho, chmuľovia – odporní, zastrašujúci alebo necitliví. Prípadne majú všetky tri črty naraz.
Paranoik a pán „áno“
Newyorský čitateľ nám nedávno napísal: „Môj šéf je hrubý, nemá rešpekt, obviňuje všetkých a niekedy je priam paranoidný.“ Takíto vodcovia sú zvyčajne chránení zhora, lebo plnia štatistické plány. No pri svojich ničivých povahách len zriedka získavajú dôveru svojich ľudí. Tieto typy vodcov majú sklon k sebadeštrukcii.
Ďalší druh mizerného vodcovstva je prílišná ohľaduplnosť. Títo šéfovia nevedia robiť tvrdé rozhodnutia. Povedia „áno“ každému, a potom trávia hodiny tým, že riešia zmätok, ktorý vyrobili. Takíto šéfovia sa zvyčajne bránia tvrdením, že sa snažia o konsenzus. V skutočnosti sa boja.
Zlí sú aj šéfovia, ktorí nemajú guráž rozlišovať. Nie všetky investičné príležitosti sú vytvorené rovnocenne. No niektorí vodcovia sa s tým nevedia vyrovnať a plytvajú zdrojmi spôsobom: každému niečo. Sľubné príležitosti na rast a kvalitní ľudia preto nemajú šancu.
Vodcovia, ktorí nerozlišujú, zvyčajne páchajú najväčšie škody v medziľudských vzťahoch. Nie sú ochotní viesť úprimné a presné prehľady výkonnosti. Dávajú každému zamestnancovi rovnaké – nemastné a neslané hodnotenie: „Fajn výkon.“ Keď sa rozdeľujú odmeny, nedávajú ľuďom s hviezdnymi výkonmi viac ako tým, čo zaostávajú.
Iste by sme mohli pokračovať, ale prestaneme. Neočakávame, že by si mizerní vodcovia prečítali tento článok a spoznali sa v ňom. Súčasťou mizerného vodcovstva, bez ohľadu na kategóriu, je nedostatok sebavedomia.
Ak nájdete svojho šéfa v uvedených skupinách, vzchopte sa. Keď na vás napokon príde rad a dostanete sa aj vy do vedenia, budete aspoň vedieť, čomu sa vyhnúť.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes. com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli. (r)
