BRATISLAVA. Doteraz Zákonník práce v podstate nerobil rozdiel medzi jednotlivými profesiami. Od septembra však jednu výnimku robiť bude.

Z novely, ktorú parlament prijal 28. júna a prezident podpísal včera, vyplýva, že zdravotníci budú môcť pracovať dlh­šie ako ostatní zamestnanci.

Týždenne sa bude dať odpracovať priemerne 48 hodín vrátane nadčasov. V skutočnosti teda bude možné jeden týždeň odrobiť viac, druhý zasa menej hodín. Limit však nemôže prekročiť ani ten, kto má dve, prípadne viac zamestnaní.

Zdravotnícky zamestnanec sa podľa novely musí „vtesnať“ do 56 hodín, a priemer sa bude počítať za štyri po sebe idúce mesiace.

Počíta sa aj pohotovosť

Novela aj tak obmedzí čas, ktorý možno odpracovať, a pritom sa zamestnávateľom môžu zvýšiť náklady na mzdy.

Čas, po ktorý je zamestnanec na pracovisku v pohotovosti, len nepracuje, sa totiž bude považovať za pracovný čas a za každú takúto hodinu mu bude patriť najmenej celá minimálna hodinová mzda. Nielen jej polovica, ako je to dnes.

„Realizovať tieto zmeny znamená zaviesť zmennosť, čo je pri súčasnom počte lekárov pre nás veľmi zložité. Jednoznačne sa tým zvyšuje náročnosť na počet zamestnancov a, samozrejme, aj na mzdové prostriedky,“ povedal o novom zákonníku riaditeľ Nemocnice s poliklinikou Trstená Dušan Šurina.

Nadčasy zostávajú

Na nadčasoch sa v podstate nič nezmení. Naďalej sa bude dať za rok odpracovať až 400 nadčasových hodín – najviac 150 na príkaz zamestnávateľa a 250 po dohode. Dohoda bude v určitých prípadoch možná aj so zamestnancom, ktorého práca je riziková, čo sa týka mnohých ľudí vo výrobe kovov, strojov a zariadení, chemikálií či v poľnohospodárstve.

Ak treba zabezpečiť bezpečný a plynulý výrobný proces, čo je bežné v automobilovom, strojárskom či ťažobnom priemysle, budú s nadčasmi musieť súhlasiť zástupcovia zamestnancov.

Rozvrhnutie pracovného času

O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času zamestnávateľ rozhoduje „po dohode“ so zástupcami zamestnancov. Od septembra mu bude stačiť, ak to s nimi „prerokuje“.

Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne, možno ho po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť nerovnomerne. Ak zamestnanec dohodu odmietne, zamestnávateľ sa po novom musí dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

Ak ide o prácu, dopyt po ktorej sa v priebehu roka mení, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom možno nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov. Od septembra to bude po dohode so zamestnancom možné len vtedy, ak na pracovisku nepôsobia zástupcovia zamestnancov.

Pružný pracovný čas, začiatok a koniec pracovného času

Zaviesť pružný pracovný čas nebude od septembra možné po „prerokovaní“ so zástupcami zamestnancov, ale až po „dohode“ s nimi.

Ak zamestnanec pracuje na zmeny, po novom nebude možné, aby v nočných zmenách pracoval dva týždne v jednom kuse, ibaže by povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňovali inak.

Ak to prevádzka dovoľuje, zo zdravotných alebo z iných vážnych dôvodov na strane zamestnanca mu zamestnávateľ môže na jeho žiadosť povoliť vhodnú úpravu pracovného času, ak ju nedohodli v pracovnej zmluve. Od septembra to zamestnávateľ musí urobiť – vyhovieť takejto žiadosti.

Ako robiť nadčasy

Platí, že v jednom roku možno zamestnancovi nariadiť najviac 150 hodín práce nadčas.

Z vážnych dôvodov zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť ďalšiu prácu nadčas, a to najviac 250 hodín, takže odpracovať nadčas bude naďalej možné 400 hodín za rok. Na tom sa nič nezmení.

Do prípustného rozsahu práce nadčas sa ani po novom nebude zahŕňať taká práca, ktorá by bola nadčasovou, keby za ňu zamestnanec nedostal náhradné voľno. Rovnako ani taká, ktorú vykonával pri naliehavých opravárskych prácach alebo mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu. (Takouto škodou sa rozumejú najmenej 4 milióny korún.) K tomu pribudnú práce, bez ktorých by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu.

V takýchto prípadoch bude naďalej možné prácu nadčas dohodnúť aj s tým, kto vykonáva rizikové práce.

Na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu to bude možné dohodnúť iba po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.

Za prácu nadčas takémuto zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie, ktoré predstavuje najmenej 35 percent jeho priemerného zárobku.

Pracovný čas a pohotovosť v práci

Dnes platí, že pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne. Od septembra bude platiť, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Zdravotníci môžu viac

Pracovný čas zdravotníckeho zamestnanca môže byť dlhší. Priemerne môže dosiahnuť až 56 hodín týždenne, pričom pôjde o priemer za obdobie najviac štyroch po sebe idúcich mesiacov. Na týždeň tohto obdobia jednoducho musí pripadnúť najviac 56 hodín práce.

Aby sa takto mohol predĺžiť pracovný čas, musí s tým zamestnanec súhlasiť. Ak s tým nesúhlasí, zamestnávateľ ho za to nesmie prenasledovať alebo inak postihovať.

Pracovná pohotovosť

Čas, po ktorý sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, pripravený pracovať, sa bude považovať za pracovný čas.

Za každú takúto hodinu mu bude patriť pomerná časť jeho základnej mzdy, najmenej však minimálna hodinová mzda, čo dnes predstavuje 43,70 koruny.

Čas, ktorý zamestnanec pripravený pracovať trávi inde ako na pracovisku, sa nebude do pracovného času započítavať. Za každú takúto hodinu mu bude patriť náhrada najmenej 20 percent minimálnej hodinovej mzdy.

Ak počas pohotovosti človek pracuje, naďalej sa to bude pokladať za prácu nadčas.

Ako treba odpočívať

Pracovný čas treba rozvrhnúť tak, aby dospelý zamestnanec mohol mať minimálne 12-hodinový nepretržitý odpočinok medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny.

V určitých prípadoch odpočinok možno skrátiť až na 8 hodín. Ak to zamestnávateľ urobí, po novom zamestnancovi bude musieť do 30 dní poskytnúť rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok. Navyše, v iných prípadoch nebude môcť odpočinok skrátiť ani po dohode so zamestnancom, čo dnes môže.

Platí, že v sobotu a nedeľu alebo v nedeľu a pondelok by zamestnanec mal odpočívať. Ak to povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú, na odpočinok mu poskytnú iné dva po sebe idúce dni.

Ak ani toto podmienky prevádzky neumožňujú, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom možno pracovný čas rozvrhnúť tak, aby zamestnanec mal za týždeň aspoň 24 hodín nepretržitého odpočinku, a to najlepšie nedeľu.

Od septembra to po dohode so zamestnancom bude možné iba vtedy, ak na pracovisku nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pričom zamestnávateľ musí zamestnancovi dodatočne poskytnúť náhradný nepretržitý odpočinok.

Rozsah pohotovosti

Platiť bude naďalej aj to, že zamestnávateľ môže nariadiť najviac osem hodín pracovnej pohotovosti za týždeň a najviac 100 hodín za jeden kalendárny rok.

Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.