BRATISLAVA. Optimizmus ľudí na Slovensku stúpa. Až 40 percent ľudí očakáva, že nasledujúcich 12 mesiacov bude pre ekonomiku lepších ako tie doterajšie. V tomto smere dokonca patríme medzi najväčších optimistov v Európskej únii. Lepšie ako my je na tom s náladou iba Nemecko, Holandsko a Litva. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý včera zverejnila Európska komisia. Prieskum sa u nás robil na vzorke 1100 ľudí.
Približne tretina ľudí zmenu neočakáva. Zhruba 20 percent opýtaných si myslí, že situácia sa zhorší. Oproti prieskumu z jesene 2004, krátko po vstupe do únie, sa počet optimistov zdvojnásobil. Väčšina našincov v súčasnosti takisto očakáva, že na Slovensku sa zlepšia možnosti nájsť si prácu. Aj v tomto prieskume sme dopadli, lepšie ako väčšina štátov únie.
Fico aj Dzurinda
Sociologička Zuzana Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky si myslí, že za rastúcim optimizmom je kombinácia dvoch faktorov. Prvým sú reformy Dzurindovej vlády. Optimizmus začal totiž rásť už vtedy. „Ľudia si uvedomili, že ekonomika sa zlepšuje a viaceré reformy sa ujali,“ povedala.
Účinná rétorika
Sociologička si myslí, že zabrali aj predvolebné sľuby súčasného premiéra Roberta Fica, hoci mnoho z nich poslal cez programové vyhlásenie vlády do minulosti. „Dôvera vzniká niekedy aj po účinnej rétorike,“ tvrdí Bútorová. Ľudia veria, že premiér má dobré úmysly, hoci sa za tým v súčasnosti neskrývajú nijaké zásadné zmeny. Premiér dokázal svojou rétorikou emocionálne osloviť svojich voličov a aj dosť veľkú časť nevoličov. Ide o ľudí, ktorí si mysleli, že na reformách predchádzajúcej vlády stratili. „Z našich výskumov vieme, že zlepšenie pohľadov na ekonomiku sa dosiahlo aj vďaka tomu, že pomerne veľká časť populácie mala pocit, že strácali na reformách, a teraz sa cítia byť súčasťou hlavného prúdu. Ficova rétorika bola dosť účinná,“ povedala Bútorová.
Pod nárast optimizmu sa podpísal aj vstup do EÚ, ktorý nám priniesol vyšší ekonomický rast najmä pre odbúranie obchodných bariér a prílev eurofondov.
V číslach z prieskumu Eurobarometra sa podľa Bútorovej stratili názory podnikateľov. „Určite sa na terajšiu situáciu a vyhliadky nepozerajú úplne rovnako, no zrejme sú vďační, že to, čo niektoré vládne strany sľubovali, sa napokon neurobilo,“ povedala Bútorová. Fico chcel napríklad pred voľbami úplne rozbiť daňovú reformu a rovnú daň, napokon dane prešli len kozmetickými zmenami.
Podnikatelia to vidia inak
Podnikateľov však viaceré veci znepokojujú. Index podnikateľského prostredia klesá na Slovensku už tretí štvrťrok po sebe. „Podnikatelia súčasnú situáciu a výhľady do budúcnosti vnímajú tak, že prostredie na podnikanie sa postupne zhoršuje,“ povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Je za tým najmä nedávno schválený Zákonník práce, zníženie nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale aj nesystémové návrhy ministerky práce Viery Tomanovej na zmeny v dôchodkovom systéme.
Najväčším problémom napriek nárastu optimizmu ohľadom budúcnosti zostáva pre ľudí na Slovensku nezamestnanosť a súčasná ekonomická situácia. Je to v rozpore s tým, ako ľudia vnímajú budúcnosť ekonomiky aj nezamestnanosti. „V minulých prieskumoch ľudia neočakávali zlepšenie, bolo viac pesimistov. Tento pesimizmus sa teraz premietol do reality,“ vysvetlil editor Eurobarometra Ivan Khun.
Sebe veríme menej
Pesimizmus sa zo Slovenka úplne nevytratil. Potvrdilo sa to, čo vychádza aj z podobných prieskumov, ktoré robí napríklad Štatistický úrad: ľudia vnímajú vlastnú pozíciu horšie ako situáciu okolia, ktorá sa ich bezprostredne nedotýka. Len necelých 30 percent opýtaných si myslí, že sa ich finančná situácia v nadchádzajúcich 12 mesiacoch zlepší. No až 40 percent verí ekonomike. Zmenu nečaká necelá polovica ľudí. Pätina opýtaných sa „prihlásila“ k pesimizmu, keď čakajú, že sa v blízkej budúcnosti budú mať horšie ako doteraz.
V niektorých krajinách únie je tento pomer dokonca opačný. Ľudia viac veria sebe ako ekonomike.
Sociologička Zuzana Bútorová však týmto rozdielom veľkú váhu neprikladá. Podľa nej je dôležité, že optimizmus stúpa. Rozdiely môžu prameniť aj z toho, že mnohí, ktorí sú s vlastnou situáciou spokojní, vnímajú, že je u nás veľká skupina chudobných ľudí. S príchodom nových investorov očakávajú zlepšenie v ekonomike pre lepšie vyhliadky chudobnejších, napríklad nezamestnaných.
(ľja)
