nečníkov. Zastihli sme ho práve uprostred práce so žiakmi nového turnusu jeho tanečnej školy Street Dance Academy a len pár chvíľ stačilo, aby sme pochopili, prečo má také úspechy. S deťmi to skrátka vie. Je uvoľnený kamarát a zároveň prirodzená autorita. Takto pôsobil aj pri rozhovore.

Nedávno o vás písali v jedných bulvárnych novinách a tam ako vaše negatívum uviedli, že ste prehnane slušný. Ako sa na to pozeráte vy?

Bol som prekvapený. Myslím, že slušné správanie by malo byť prioritou každého človeka. Teraz už len čakám, keď niekto pošle do redakcie nejakú fotku, ako som s kamarátmi na pive a že až taký slušný nie som. Takže dopredu hovorím - áno, chodím aj na pivo.

Milan Lasica bol v programe Hit storočia prekvapený, že hip-hop je aj tanec. Zrejme je, ako mnohí, v tom, že je to len "rozprávanie do hudby". Čo by ste mu odkázali?

Pánovi Lasicovi nechcem odkazovať nič, lebo on je frajer v tom, čo robí a veľmi si ho vážim. Ale vec sa má tak, že hip-hop nie je iba rap, ale celá kultúra, ktorá má viac smerov - okrem rapu aj graffity, teda street art, tanec, DJing a aj beatbox, teda špeciálny spôsob bubnovania a vytvárania rôznych zvukov ústami. Vzájomným pôsobením týchto prvkov vznikajú nové kombinácie a kultúrne smery.

Hip-hop je už niekoľko rokov súčasťou stredného prúdu, pociťujete to aj vy?

Určite a úspech hip-hopu je logický. Mladí sa môžu kreatívne prejaviť, riešiť veci tak, ako im to chutí, a popri tom môžu mať na sebe ležérne pohodlné oblečenie.

V hiphopovej komunite však existuje isté napätie medzi tými, čo hip-hop stále považujú za underground - tým sa nepáči, že sa z tejto kultúry stáva nablýskaný mainstream.

Máme tu veľa kvalitných rapperov a tanečníkov, ktorí sú zabehnutí - Vec, Rytmus, skupina AMO. Boli sme tu, odkedy sem prišla hiphopová kultúra. A potom sú takí, čo sa tomu venujú krátko a niektorí z nich sa chcú zviditeľniť tým, že dissujú, teda atakujú nás, známejších kolegov. Ale mne to neprekáža, lebo ma to aspoň udržuje v bdelom stave.

Rapperi sa dissujú tak, že si to vzájomne povedia slovami. Medzi tanečníkmi sú takýmto ekvivalentom battles - teda tanečné súboje. Zúčastňujete sa na nich?

Užil som si ich dosť a pravidelne ich organizujem. Občas sa zúčastním na nejakom battle v zahraničí. Niekedy ako divák, niekedy ako súťažiaci, niekedy ako tréner svojich zverencov. Mám však aj iné plány, ako použiť náš tanec.

Ako prebiehajú takéto súťaže? Kto rozhoduje o víťazovi?

Porota zložená z odborníkov. Keď takúto súťaž organizujem ja, snažím sa zavolať ľudí zďaleka, aby nepoznali našu scénu, ale aj tak sa nájdu tanečníci, ktorí potom mudrujú, prečo porota rozhodla tak alebo onak. Ale to je subjektívne a treba sa naučiť akceptovať rozhodnutia. Nepamätám sa, že by som ja nejako vyplakával, keď som nevyhral.

Súčasťou hiphopovej scény je aj rapper Rytmus, ktorý je zasa nielen podľa môjho názoru prehnane neslušný. Ako ho vidíte ako vyhlásený slušný človek?

Možno mám hodnoty postavené inak ako on, ale musím mu priznať jednu vec - páči sa mi, že sa tomu, čo robí, dá uveriť. Veci cíti po svojom. V hip-hope je dôležitá originalita. A mnoho mladých hiphopových kapiel ho napodobňuje, aj keď to sú veci, ktoré by sa podľa mňa robiť nemali. Cení sa originalita. A aj mne sa stane, že mi ujde vulgarizmus.

Aká bola vaša cesta k originálnemu prejavu?

Ťažká. Každý dobrý tanečník si musí vytvoriť vlastné finty, krokové variácie, ktoré sú len jeho. Keď niekto okopíruje takýto prvok, je to krádež. Iné je, keď sa nejakým pohybom nechám inšpirovať a prinesiem doň niečo vlastné. Takéto veci posúvajú tanec ďalej. Ja osobne hip-hop považujem za kreatívnu kultúru. Je vo vývoji, čo sa týka tanca, stále vznikajú nové smery, prvky. Stačí, keď príde nejaká výrazná skladba a už na ňu vznikajú nové zaujímavé kroky.

Začali ste ešte v Handlovej s break dance, nie?

To bolo dávno. V Handlovej bola táto kultúra veľmi silná. V roku 1999 sa nám podarilo zorganizovať breakdanceové stretnutie, volalo sa to Slovak Break Cup, na ktoré prišlo asi osemsto ľudí, a to podotýkam, že neboli e-maily a mobily, všetko sme obvolali cez pevné linky, pozvánky posielali poštou. Boli tam ľudia z celého Slovenska aj z Prahy. Začali sme takéto akcie robiť pravidelne. Handlová je malé mesto, žije tam asi 20-tisíc ľudí, ale jeden čas tam bolo asi dvadsať break dance tanečných skupín, každá mala päť až sedem členov. Toľko ich podľa mňa nie je dnes ani v Bratislave. V nedeľu popoludní organizovali diskotéky pre nás, plný klub tanečníkov, boli to neuveriteľné zážitky.

Ako ste sa dostali do Bratislavy?

Cez Barcelonu. Takmer dva roky sme tam boli s tanečnou skupinou Quassit. Vybrali sme sa tam, začali na ulici. Všimol si nás majiteľ nového klubu a dal nám stále angažmán. Chodili tam aj ľudia z agentúr, ktorí naháňali talenty, účinkovali sme v reklamách. Popritom sme stále tancovali aj na ulici a chodili na medzinárodné súťaže. Dvakrát sme vyhrali majstrovstvá Európy. Bolo to pekné obdobie.

Španieli radi dávajú do hudby svoj národný prvok. Využíva sa také niečo aj v hiphopovom tanci?

V Street Dance Academy sa snažíme inšpirovať aj slovenským folklórom. Takéto variácie majú úspech aj v zahraničí, lebo je to pre nich nové.

Aký je slovenský tanec?

Krásny a veľmi ťažký. Moja priateľka tancovala folklór, aj ja som si to vyskúšal, a teda všetka česť. Nedávno som sa bol pozrieť na Lúčnici, to si nenechám ujsť, bolo to fantastické. Som z hiphopovej kultúry, ale rád sa obzerám naokolo.

Nie je vám rámec hip-hopu úzky? Tancujete aj na pop, soul a podobne.

Ako si to kto postaví, tak to má. Svetoví rapperi aj tanečníci bežne robia s popovými spevákmi, aby sa dostali aj do povedomia inej komunity. Hiphopoví tanečníci, ak to robia kvalitne, patria medzi najkvalitnejších vôbec. Madonna a Beyonce si do súboru berú hlavne hiphopových tanečníkov. Sú totiž univerzálni.

V ktoromsi rozhovore ste spomínali, že pre tanečníka je métou tancovať v súbore niektorej z týchto dvoch speváčok.

Určite. Tých umelcov je viac. Je to najväčšie zadosťučinenie. Navyše sa hovorí, že Madonnini tanečníci sa majú veľmi dobre. Váži si ich, dá im zarobiť nenormálne peniaze. Vie, že si ničia telo a nebudú to vedieť robiť do staršieho veku. Tanečník sa tiež môže venovať tancu dlho, ale už len vybraným štýlom. Je jasné, že šesťdesiatročný pán sa nebude točiť na hlave. Na druhej strane, nie je všetko iba o peniazoch a honorároch. Sú veci, ktoré robíme zadarmo a niekedy aj do miernej straty, keď sme presvedčení o správnosti. Tancovať sa má pre radosť.

Dnes sa vďaka internetovým serverom ako YouTube šíria po internete videá rýchlosťou blesku, pomáha to šíreniu hiphopového tanca?

Určite, ale keďže tento tanec prežíva veľký boom, tak treba dávať pozor.

Street Dance Academy je relatívne mladá škola, fungujeme len štyri roky, ale niektorí, čo prišli ku mne ako začiatočníci pred troma rokmi, už začínajú učiť. Nech sa im darí, hlavne nech si neublížia, lebo poriadne ešte ani strečing neovládajú. Na druhej strane, konkurenciu mám rád, lebo posúva.

Napríklad Johny Mečoch?

Johny mi nevadí, rešpektujem ho tak isto, ako hocakého iného tanečníka.

Ako funguje Street Dance Academy?

Je to vlastne centrum, kde sa stretávajú decká, ktoré rady tancujú. Rozprávajú sa, počúvajú dobrú hudbu, robíme im sústredenia, zájazdy na tanečné súťaže, niekedy ideme aj dva autobusy. Občas vyhrajú, občas prehrajú, keď prehrajú, sú smutní a ja ich utešujem, že musia trénovať, že každá prehra ich posúva ďalej. Takto sa bavíme. Máme talenty, ktoré sú veľmi výrazné. Nediskriminujeme hendikepovaných a ľudí, ktorí majú nadváhu. Keď takéto deti dostanú šancu, vedia sa prejaviť ako kvalitní tanečníci. Vedia na sebe pracovať tvrdšie ako zdraví. Máme však aj Elitný team a po novom aj SDA Miss Team - naše pekné micky. Máme Break Dance Crew, máme Funky tance... Keď vystupujeme na firemných akciách, vieme sa prispôsobiť požiadavkám. Keď nás niekto osloví na robotu do klipu, vieme vybrať z veľkého množstva tanečníkov. Robili sme aj komparzy v počte niekoľko stovák tanečníkov.

Nie je to tak, že žiak skončí turnus a rozlúčite sa s ním?

Tanec je dlhodobý proces. Žiak môže prísť, robiť, koľko mu chutí, potom odísť a hocikedy sa vrátiť. Sú tu aj decká, ktoré chodia od začiatku - to už sú vážni tanečníci. Ja osobne som a určite budem celoživotným študentom hip-hopu. Nesmie prísť deň, keď si poviem, že to už ovládam všetko. Podľa mňa nepríde nikdy. (úsmev)

Keď som vás sledoval, ako učíte, napadla mi možno sentimentálna myšlienka, že ak sa budete takto správať aj k vlastným deťom, budete skvelým otcom.

Ďakujem. Niekedy som veľmi prísny, ale ony potrebujú pozornosť. Treba im vysvetliť veci po lopate, neponižovať ich. Akceptujem všetkých do jedného, lebo keď sem niekto príde, to už prekonal sám seba. Mnohí určite prišli s malou dušičkou, lebo tu máme naozaj dobrých tanečníkov.

Priniesol hip-hop vlnu záujmu aj o iný než hiphopový tanec?

Určite, je to vidieť aj v televízii, kde chodia rôzne komerčné programy zamerané na tanec. Rapperi však majú na rozdiel od nás výhodu v tom, že majú viac príležitostí na prezentáciu. Aj preto som zobral ponuku a účinkoval som v Bailande. Zvažoval som to a potom som si povedal, že išlo o tanečný projekt, navyše, s možnosťou niekomu pomôcť. Som vďačný aj za to, že som absolvoval veľa kvalitných lekcií s tanečníkmi, ktorí tancujú iné štýly ako ja. Bol to pre mňa prínos.

Predpokladám, že ste mali menšie problémy ako, povedzme, športovec.

Ako kedy. Väčšinou to bolo skôr naopak. V týchto tancoch je úplne iné držanie tela a prvky. Tieto návyky ma ťahali a koľkokrát som si po chvíli tancovania uvedomil, že to robím zle. Bolo to ťažké.

Aj T-Com Fiesta je podujatie, ktoré ste zobrali pre zviditeľnenie sa?

Účinkovali sme tam už minulý rok a páči sa mi to pre jednu vec - že pôvodné pouličné umenie vracia späť na ulicu. K ulici mám blízky vzťah. Nemám problém jeden večer v televízii tancovať pre milión ľudí a druhý deň na ulici pre sto ľudí. Zaujať na ulici je ťažké. Ľudia totiž vytvoria kruh a nedá sa hrať len na jednu stranu ako na javisku. Navyše, je tam náročná podlaha - dlažba s nerovnosťami - a dôležité je aj začať tak, aby to zaujalo ľudí a pristavili sa.

Laci Strike, vlastným menom Ladislav Neuschl (33) - tanečník, choreograf, pedagóg. Narodil sa v Handlovej, vyučil sa za mechanika strojov a zariadení, potom vyštudoval odbor zubný technik, čím sa aj dva roky živil. Tancuje sedemnásť rokov, na konte má stovky najrôznejších vystúpení po celej Európe (Monako, Paríž, Barcelona, Berlín) a niekoľko umiestnení v európskych tanečných súťažiach. Pri príležitosti 630. výročia Handlovej prevzal ocenenie primátora za šírenie dobrého mena Handlovej v oblasti kultúry. Bol choreografom v súťaži Miliónový tanec, vystupoval v tanečnej show Bailando. Takmer štyri roky vedie úspešnú tanečnú školu Street Dance Academy. Spolupracuje s Darou Rolins na jej videoklipoch aj koncertných vystúpeniach. Jeho tanečníci tancovali na turné AMO, braekeri na turné Kontrafakt. Za posledný rok nakrútili množstvo tanečných videoklipov, momentálne moderuje Music One Dance.