Otec z Prešova zbil svoju jednoročnú plačúcu dcéru tak, že jej spôsobil pomliaždeniny mozgu s vnútrolebečným krvácaním, zlomeniny tvárových kostí, zlomeniny klenby a spodiny lebečnej. Smrteľným zraneniam na mieste podľahla.

V Partizánskom matka so svojím druhom vyše roka týrali syna. Pracháčom ho bili po celom tele, zatvárali ho do izby bez kľučky, nedávali mu jesť a spôsobili mu tak chronickú podvýživu. Po celom tele mal mnohopočetné krvné podliatiny.

Vo Svidníku otec pod vplyvom alkoholu psychicky týral svoje tri deti. Museli sa pozerať na to, ako sa snaží obesiť, inokedy sa im vyhrážal, že ich vyhodí do vzduchu. Súd mu vymeral 20 mesiacov.

V Košiciach muž týral dve nevlastné deti vo veku 8 a 10 rokov. Opakovane ich bil, strkal im hlavu do záchodovej misy, vyzlečené stáli v treskúcej zime na balkóne, nedovolil im ísť na WC.

Toto sú len niektoré z prípadov týrania detí, o ktorých v poslednom období informovali slovenské médiá. Ide o niekoľko príkladov celosvetového problému.

Presné štatistiky neexistujú

Asi tretinu zo šiestich miliárd ľudí tvoria deti. Podľa zistení UNICEF udáva asi 56 miliónov detí, že sú v rodine vystavené násilníckemu alebo agresívnemu správaniu. S bitkou v rodine sa stretáva 16 percent detí. Fyzické násilie v rodine je podľa štatistík najvyššie v strednej Európe, stretáva sa s ním až 21 percent detí. V západnej Európe je to 16 percent. Jedenásť percent detí hovorí, že s násilím v rodine a agresívnym správaním sa stretávajú často.

Koľko presne je týraných a zanedbávaných detí na Slovensku nevedno. Odhady hovoria o jednom až dvoch percentách, ale sú neoficiálne. Medzi najčastejšie formy páchania domáceho násilia na deťoch patrí opakované fyzické a psychické týranie, verbálne útoky, najmä vyhrážanie sa a pohlavné zneužívanie.

Generálna prokuratúra SR ešte v roku 2002 informovala o využívaní prostriedkov trestného práva proti domácemu násiliu na ženách a na deťoch. V roku 1999 zaevidovala 160 skutkov domáceho násilia voči maloletým deťom, v roku 2000 ich bolo 176, o rok neskôr o päť menej. Najčastejšie išlo o trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcom, trestný čin pohlavného zneužívania, ublíženie na zdraví. Novšie údaje nie sú k dispozícii.

Pramene násilia

Naša kultúra je na násilie málo vnímavá, tvrdí psychologička Mirina Hochelová, ktorá sa problematikou násilia na deťoch zaoberá. Páchalo sa na deťoch vždy, len v minulosti malo iné formy a bolo viac utajené.

"Nie je ho viac ako pred rokmi. To je len ilúzia. Teraz sa o ňom viacej hovorí, takže vystupuje do popredia," hovorí. Upozorňuje aj na mýtus, že násilie je vecou problémových rodín. V utajenej podobe sa často vyskytuje aj v navonok slušných rodinách. Jeden príklad za všetky: vysokoškolsky vzdelaný muž psychicky týra svoju dospievajúcu 14-ročnú dcéru. Po celom byte sú rozvešané pokyny, čo a ako má dievča robiť - ako sa umývať, kde začať. Samozrejme, aj s postihmi za porušenie. Pomsta manželke za rozvod.

Ako jednu z príčin násilia vidí psychologička spoločenské napätie. "Postkomunistické hektické zmeny rodinu veľmi zasiahli. Ľudia potrebujú nejaký ventil a tým je aj násilie a kriminalita okolo nás. Je to neprirodzená obrana na to, čo priniesol život," povedala Hochelová.

"Často sa závažné formy a prejavy násilia v rodinách začínajú zdanlivo nevinným nesúladom, drobnými konfliktmi, hádkami, neporozumením," hovorí doktorka Hochelová. "Život bez konfliktov neexistuje. Meradlom zdravia rodiny je schopnosť riešiť konflikty. Okamžite, spravodlivo a nie na niekoho úkor. Ak sa neriešia, môžu prerásť do formy násilia".

Dokonale tiež funguje prenos násilia medzi generáciami. "Ono nevzniká z ničoho, je odpozerané z prostredia, v ktorom jedinec vyrastal. Aj keď si človek myslí, že to prekonal, príde krízová situácia a reaguje rovnako, ako to má zažité z detstva. Veľa klientov je nešťastných, hovoria, ja som si nikdy nemyslel, že by som vedel byť takýto násilnícky."

Podľa doktorky Hochelovej hrozí, že dnešné deti k násiliu aj vychovávame tým, že je neustále vystavené v médiách, čo otupuje ich zmysel preň. "Medzi citlivosťou a tým, čo sa deje, ako keby mali sklo."

Ak viete o násilí, ohláste ho

Už pred jedenástimi rokmi zriadil UNICEF v Bratislave Linku detskej istoty. Deti volajú často, lebo sa nemajú doma s kým porozprávať. Nielen o zlom, ale ani o dobrom. Je zaujímavé, že o násilí v rodine hovoria iba v signáloch, nie sú schopné o tom hovoriť zdĺhavejšie. Paradoxne sa snažia rodinu a rodičov uchrániť. Ako má reagovať okolie, keď tuší, že dieťa môže byť týrané?

"Keby si ľudia uvedomili, že radšej planý poplach, ako žiaden, bolo by menej týraných detí," zdôrazňuje psychologička Hochelová.

Podnety na linky, ktoré pomáhajú týraným deťom, môže zavolať anonymne ktokoľvek - sused, učiteľ, rodinný známy. Pracovníci prípad sami došetria. Ako hovorí Hochelová, idú po každej stope.

Deň na Linke detskej istoty

(priemerné denné údaje za posledné roky)

12 detí zavolá a ponúka problém, ktorý sa týka rodinného prostredia

11 detí má potrebu sociálneho kontaktu, potrebuje sa s niekým porozprávať o svojom prežívaní, o svojich bežných zážitkoch

8 detí rieši školské problémy

18 sa chce porozprávať o prvých dotykoch lásky

6 rieši problémy medziľudských vzťahov, hlavne v ich rovesníckej skupine

7 dospievajúcich hľadá informácie a poradenstvo v oblasti sexuálneho dozrievania

3 volajúci majú problémy s fajčením, alkoholom, drogami, objavuje sa patologické hráčstvo

2 deti v priemere denne sa zdôveria s najzávažnejším zásahom do ich psychosomatického vývinu. Je to syndróm CAN-zanedbávanie, zneužívanie a týranie dieťaťa.

Volajú častejšie dievčatá alebo chlapci?

dievčatá 65 percent

chlapci 35 percent

Najčastejšie sú to deti od 11 do 18 rokov

Ako spoznať týrané dieťa

Najvýraznejšie zmeny v správaní dieťaťa:

• zakríknutosť,
• tichosť,
• stráni sa ľudí,
• uhýbanie pohľadom, neochota nadviazať očný kontakt,
• prestáva zdraviť.

Môže sa prejaviť aj iný extrém:

• zrazu je divoké,
• uteká, skrýva sa,
• stáva sa z neho násilník.

Príznaky šikanovania

• dieťa nemá kamarátov, nenavštevujú ho spolužiaci,
• nehovorí o tom, čo sa deje v škole,
• bojí sa ísť do školy a zo školy,
• výrazne si zhoršil prospech, často prichádza so zašpinenými a poškodenými vecami a šatami,
• stáva sa uzavretým,
• je smutné, depresívne, nechutí mu jesť.