Pomaranče rastú takmer všade. Ak aj nerastú, dovezú sa. Isté typy ľudí žijú kdekoľvek, no každá kultúra ich vníma po svojom. Casanova. V tomto prípade sú asociácie vyvolané jeho menom zrejme vo väčšine kultúr obdobné.
Tie svoje, hosťujúc v nitrianskom DAB, interpretuje Srbské národné divadlo z Nového Sadu s citom a zmyslom pre detail v predstavení Návrat Casanovu (na snímke DAB). Mladá, 28-ročná režisérka Ana Tomovićová spracúva text novely rakúskeho autora Arthura Schnitzlera. Nie je to šou o ideále mladosti, života, sily. V centre stojí skrachovaný starec, ktorý sa chce oživenými hriechmi mladosti pomstiť zákonitostiam prírody. Vyberie si dcéry jednej zo svojich bývalých „lások“, aby svoje ego presvedčil, že jeho meno zostane živé.
Piliny, dva spadnuté lustre, zopár stoličiek obsadených akýmisi nešťastníkmi. Miesto, kde už len „bolo“. Posledná nádej, že ešte „bude“ prúdi z truhlice uprostred. Na nej ako žaba na prameni sedí on. V ošumelom plášti, ktorý zakrátko vymieňa za žiarivo červený. Aby, keď dorazí k svojmu priateľovi Olivovi, mohol hneď začať lov. V inscenácii má významné miesto náznak. Obyčajný príbor dokáže referovať o ne-/narušenom pokoji v domácnosti. Hracie karty zas podávajú správu o situácii medzi sokmi na bojovnom poli. Veľa prezrádzajú gestá: postoj k protagonistovi možno ľahko vyjadriť pohľadom akoby do zrkadla či očami upretými priamo naňho. Aj samotné piliny v centre scény naznačujú nebezpečnú zónu. A potom je tu pomaranč. Čosi ako hlavná rekvizita, indikátor toho, ako veľmi sa oplatí poľovať. Neustále poskakuje v rukách mladej Markolíny ako trofej, ktorú dostane ten, čo si ju vybojuje. Ako zúfalo sa Casanova cíti, keď ho vidí olúpaný... k svojej pomste si musí nájsť kľúč ľsti.
Mladá režisérka, mladé nápady, zrozumiteľná reč symbolov. Otázka „prečo“ by smerovala azda len k predposlednému výstupu Markolíny ako barovej tanečnice počas noci nevedome strávenej s Casanovom. Nemožno povedať, že by v kontexte inak kompaktného diela mala čo len štipku opodstatnenia. Navyše jej predstaviteľka musí najprv prejsť do fázy, keď už bude vypovedať o postave aj bez rekvizít. Výkony ostatných hercov boli pomerne vyrovnané, i keď emocionálne klimaxovým scénam chýbala prirodzenosť.
Pomaranče dozrievajú všade v rozličnom období. Srbsko je predsa len južnejšie, sme severania. Na naše národné divadlo bude južné slnko musieť ešte dlho páliť, aby temer polovica inscenácií bola vložená do rúk mladých režisérov. Alebo len chýba odvaha naše pomaranče olúpať.
Srbské národné divadlo: Návrat Casanovu
Réžia: Ana Tomović
Divadlo A. Bagara v Nitre uviedlo 19. mája 2007
Autor: Anna Sedláčková (Autorka je študentka VŠMU)
