nia na mieste začalo bolieť telo, a tak to vyriešila, ako najlepšie vedela.

Ako jedinec vytrénovaný komunistickou „kázňou“ čakám, od koho príde pokarhanie, že čo si to to dievča dovolilo, takto si sadnúť v banke na zem. Žiadne nepríde. Len jedna staršia dáma jej po chvíľke nesmelo podá noviny, v jej tvári možno však čítať skôr starosť o dievčinine biele džínsy než pohoršenie.

Belgičania sú pohodári. Má to však aj tienisté stránky. Keď zistíte, že do mramorovej podlahy asi zapustíte korene, pretože úradníčka za prepážkou už desiatu minútu veselo šteboce s kolegyňou a narastajúcemu radu nevenuje pozornosť – o tom však inokedy. Väčšinu času je tunajšie hospodárstvo skôr príjemné a najviac sa prejavuje vo vzťahu k verejnému priestoru.

Belgičania a ďalší Západoeurópania k nemu majú oveľa zdravší prístup než ľudia, ktorí vyrástli za bývalou železnou oponou. Začína sa to tureckým sedom v banke a končí sa iným chápaním toho, čo to je ulica alebo námestie.

Kým v Česku alebo na Slovensku sa oboje väčšinou považuje za cudzie územie, ktoré nepatrí nikomu, pre Belgičana je to predĺženie jeho osobného priestoru, o ktorý sa delí s ostatnými. Veľmi populárne sú tu uličné bazáre, keď sa niekoľko susedných ulíc premení v jedno veľké trhovisko.

Belgičania vynesú z bytu všetko, čo nepotrebujú, svoje poklady rozložia na kus látky na chodník a predávajú alebo kus po kuse vymieňajú so susedom, čo sa dá: topánky, knižky, šable, slamené klobúky alebo i bicykle. Miestny krčmár k tomu pečie prasiatko a vždy sa nájde niekto, kto si do otvoreného okna postaví hifivežu a púšťa belgické hity.

Povolenie nie je potrebné žiadne, polícia len uzavrie okolité ulice, aby sa chlapcom do futbalu neplietli autá.

Teraz sa tu chystá chápanie verejného priestoru ešte rozšíriť. Na ihriská a do parkov v belgických mestách by mali pribudnúť stroje, známe z posilňovní – rotopedy, šliapadlá alebo činky. Nie každá obec na to bude mať a nie všade bude mať málo používaný rotoped dlhú životnosť, pretože kradne sa všade. Ale už len fakt, že sa do toho chcú Belgičania pustiť, o niečom svedčí.

Autor: Brusel