Islamistickí radikáli, združujúci sa okolo islamabadskej Červenej mešity, skúšali trpezlivosť pakistanského prezidenta Parviza Mušarafa už dlho.
V januári obsadili knižnicu na protest proti búraniu nelegálnych mešít. Neskôr uniesli čínske študentky, ktoré obvinili z prostitúcie. Teraz držia v zajatí niekoľko desiatok žiakov školy Koránu. Už týždeň si s nimi bezpečnostné zložky nevedia rady. Vyjednávania zlyhali.
Pakistanská opozícia tvrdí, že sa tomu dalo predísť. Tvrdý zásah proti extrémistom, ktorí chcú zaviesť v krajine právo šaría, požadovali už dlho. Mušaraf však váhal.
Príliš mäkký prezident
Keď minulý utorok islamisti začali strieľať do jeho vojakov a zabarikádovali sa v kontroverznej mešite, bol prezident prinútený konať. Podľa mnohých analytikov to môže byť začiatok jeho konca.
Mušaraf vládne v Pakistane už osem rokov. Je nielen prezidentom, ale aj veliteľom armády. Jedinej fungujúcej inštitúcie, ktorá vie v krajine udržať poriadok. Ročne zhltne okolo 39 percent štátneho rozpočtu. Vysokopostavení vojaci kontrolujú veľkú časť biznisu v krajine.
Úloha armády v Pakistane je kľúčová. Dopláca však na svoju niekdajšiu spoluprácu s islamistami, ktorí sú teraz veľmi dobre vycvičení. S pakistanskými vojakmi napríklad bojovali proti sovietom v Afganistane aj proti Indom o územia v Kašmíre. Práve pre to je podľa opozície Mušaraf na islamistov príliš mäkký.
Po 11. septembri 2001 je Pakistan jedným zo spojencov Washingtonu, ktorému sa nepáči najmä pôsobenie talibancov na severe krajiny. Od Mušarafa sa preto čaká, že drámu v mešite rýchlo vyrieši. Radikáli, ktorí sa odmietajú vzdať, sú údajne napojení na teroristickú sieť al–Káida.
Opozícia považuje súčasného prezidenta za diktátora. Ten dokázal za osem rokov postaviť na nohy krachujúcu pakistanskú ekonomiku a stále má podporu 60 percent obyvateľov.
Začal však zneužívať svoje právomoci. Odvolal napríklad predsedu Najvyššieho súdu Iftikhara Čaudhryho, čo právnici označili za útok na nezávislosť súdov. Tento krok viedol k násilnostiam v Karáčí, pri ktorých v máji zomrelo 41 ľudí.
Armáda s vlastným štátom
Teraz chce zmeniť ústavu tak, aby mu umožnila ostať pri moci aj naďalej. V čase, keď prezident vyčkáva s rozkazom zaútočiť na mešitu, sa v Londýne stretli zástupcovia opozície, aby sa dohodli na ďalšom postupe.
V nedeľu na konferencii, ktorú zorganizoval bývalý premiér Naváz Šarif, sa 37 politických strán dohodlo na spoločnej deklarácii.
Žiadajú Mušarafovu rezignáciu, návrat bývalého predsedu Najvyššieho súdu do úradu a slobodu tlače. Ak Mušaraf rozhodne o svojom znovuzvolení ešte pred voľbami v roku 2008, vyhrážajú sa, že odídu z parlamentu.
Známy analytik Faríd Zakaria pre Newsweek napísal, že Američania vo svojej vojne proti teroru v Pakistane Mušarafovu armádu potrebujú. Takto však podľa neho Pakistan ostáva „nie štátom s armádou, ale armádou so štátom“.
