Koho podľa vás retrošou ako Hit storočia predovšetkým oslovuje?
"Je to širokospektrálny program. Názor retrošou nie je celkom presný. Boli tam aj pesničky osemdesiatych rokov, ktoré dodnes žijú a poznajú ich aj malé deti."
Ako ste spokojní s realizáciou programu?
"Ako profesionál by som našiel viaceré nedostatky. Ale to už tak býva na Slovensku, ak je aj nápad, potom nie sú peniaze, ak sú aj peniaze, vyhodia sa na nejakú sprostosť typu práčka mozgov. Ja ale nie som kompetentný o tom veľmi hovoriť, pozadie nepoznám a ani ma to nezaujíma.
Chýbalo vám vo výbere niečo?
"Je to diskutabilná téma, ale opäť: nie pre mňa. Dramaturgom bol pán Čurný, projekt realizoval štáb, z ktorého nepoznám ani jediného človeka. Juraj Čurný mal určite nejaký systém, podľa ktorého vyberal pesničky. Mohol som tam mať ešte Baladu o poľných vtákoch, Ľaliu poľnú, Biely kvet a desiatky ďalších hitov. Elán mohol mať možno 15 ďalších hitov, Žbirka tiež, takže musel každému ubrať a pravdepodobne ho limitovali aj interpretačné možnosti. Mne osobne tam chýbal Peter Nagy a viacerí jednohitoví autori - ale, o tejto téme možno diskutovať donekonečna. Každý človek má svoj rebríček hitov, v relácii takéhoto typu sa to jednoducho nedá obsiahnuť."
Myslíte, že sa niekto urazil?
"Ja myslím, že už sme dosť nadhľadoví ľudia, napokon - bola to hra a navyše - v podobnom formáte sa dá aj pokračovať. Je z čoho vyberať. A to je podstatné."
Ako ste spokojní s úrovňou intepretácie?
"Veľmi dobre sa presadili univerzálni speváci, celá dámska osádka, ktorá mala skúsenosť aj s muzikálmi. Ukázalo sa, že superstárovskí speváci, ale aj slávice sa majú ešte veľa - čo sa týka spevu - čo učiť. Ako to už býva, nečakane sa objavil aj veľký spevácky talent Anita Soul, o ktorej som nevedel až do večera, v ktorom vystúpila prvýkrát, absolútne nič, dokonca som hľadal to meno na internete - Je to skutočný talent a veľkým „fílingom". A opäť "vyplával" aj Marcel Palonder, ktorý je výborným intepretom, len sa akosi vytratil."
Myslíte, že za reláciou bola viac snaha prezentovať to najlepšie z našej hudobnej minulosti, alebo kalkul, že sa to bude páčiť?
"Budete prekvapení, ale ja som o tejto relácii dozvedel na dovolenke mimo Slovenska. Syn mi posla esemesku, že Sisa Sklovská postúpila ani neviem z ktorého kola a až keď som sa vrátil, začal som ju pozornejšie sledovať. Môj osobný názor je, že zdravé by bolo, keby to bolo spojené. Neviem to oddeliť, je to predsa šoubiznis. Toto je skôr otázka pre producentov. Ale nepovažujem za žiadnu chybu, ak sa aj kalkuluje, veď preboha, žijeme v kapitalizme - všetci kalkulujú! Jedno je isté - mnohé pesničky, ktoré odzneli sa dobre predávajú a žijú. V dobe, keď sa priam kŕčovito naháňa sledovanosť, to bol z ich pohľadu logický ťah. "
Majú šancu sa tieto pesničky dostať do povedomie mladej generácie?
"Väčšina pesničiek od sedemdesiatych rokov vyššie žije v povedomí mladej generácie. Keď si deti spievajú so Žbirkom Biely kvet, ktorý takmer nejde v rádiách - kde sa ho naučili? Keď si publikum spieva s Elánom, Mullerom, ale aj s mnohými súčastnými kapelami ich pesničky, ktoré nejdú v rádiách - kde sa ich naučili? Doma. To, čo sa vysiela vo väčšine rozhlasov mi pripadá ako paródia na skutočný stav slovenskej hudby. Tá dementnosť, submisívnosť voči tej primitívnejšej časti anglofónnej produkcie je neskutočná! Chcem len upozorniť, že existuje aj románsky, resp,. hispánsky svet s vynikajúcou hudbou, o ktorej nevieme nič. O nemeckej to platí detto. A dokonca - o tej skutočne dobrej anglickej hudbe vieme zúfalo málo. Problém je v tom, že tam sedia ľudia, ktorí nemajú šajn, o tom, čo všetko je v našej hudbe, a myslia si, že hudba sa začala v ten deň, keď si sadli k selektorom. Niekedy mám pocit, ako by som v tejto krajine nebol doma. Keď prídete do Talianka, Nemecka, dokonca Maďarska, či Chorvátska, stačí zapnúť rádio a je vám jasné: som v krajine, kde sa pestuje taká a taká hudba. Na Slovensku mám pocit, že som sa ocitol v nejakej anglickej kolónii. A aby som to dokumentoval niečím aktuálnym. Prednedávnom bola Východná, média o nej nepriniesli takmer nič. Národ, ktorý si takto udržuje svoje povedomie, bude vyhnaný z dejín - len sa tak za ním zapráši. A pesničky - možno sa budú mnohí čudovať - pocit domova, hrdosti, spolunáležitosti, udržujú. Ten sa neudržuje tým, že večer hulákame v krčme a ideme v tankoch na Budapešť, ale tým, že si ticho a noblesne pestujeme svoju kultúru. A neudržuje sa ani tým, že tu servilne papagájujeme to, čo tlačia do sveta mamutie vydavateľstvá. "
Darilo sa kedysi písať melodickejšie pesničky?
"Problém melodičnosti patrí do inej debaty, skôr by som povedal, že na Slovensku existuje čosi ako "obgeneračná" sínusoida: po silných osobnostiach v osemdesiatych rokoch je tu zrazu akoby pauza, ale zdá sa, že tí skutočne talentovaní prichádzajú. Katka Knechtová, Komajota, najnovší skvelý album skupiny Para - a to hovorím naozaj ako nie veľký znalec súčastných pohybov, lebo nepoznám alternatívnu scénu - je tu proste veľa dobrej muziky, len potrebuje dostať šancu. A ešte čosi osobné: v osemdesiatych rokoch, keď som sa ráno zobudil - tak to bolo v Československu. Dnes je to "len" na Slovensku. Je rozdiel byť československým autorom a autorom len slovenským. Nám sa možno darilo aj preto, že akosi v podvedomí pracoval ten väčší obzor."
Myslíte si, že sa nám dnes zúžil?
"No iste! A na tých pesničkách je to aj cítiť. My sme museli uvažovať nad tým, čo sa môže presadiť aj v Prahe. V Čechách sme malo možno ešte väčšiu popularitu ako na Slovensku."
Nemôžeme sa dnes zobudiť s tým, že sme v Európe?
"Nemáme zatiaľ žiadne inštrumenty na to, aby sme sa v tomto kontexte presadili. A potrvá to ešte dlho. Ak však je nejaká šanca 0, 000000001 percenta, tak je to rozhodne v Amerike. Uvedomme si však, že tam majú svojej a fantastickej populárnej hudby veľa, takže snívať o tom, že je to jednoduché je fantazmagória. Budúce generácie slovenských spevákov budú mať čo robiť, aby sa vôbec presadili - pri tom, čo som spomenul - tu, doma, na Slovensku. Ale mňa už z toho zuby bolieť nebudú - lebo, aby som parafrázoval jedného skvelého humoristu: budúcnosť už mám našťastie za sebou. Nech sa s tým presýpaním piesku hrajú mladší."
