BRATISLAVA. Ak je kritériom úspešnosti sledovanosť, Hit storočia si môže STV napísať medzi tie najúspešnejšie programy. Piatky boli vďaka nemu dni, keď prime time patril niekomu inému ako Markíze.
Finále Hitu storočia pozeralo v priemere tri štvrte milióna ľudí. To je síce len o niečo viac ako polovica v porovnaní s tým, ako zaujalo finále Let's Dance na Markíze, no zasa takmer štyrikrát viac ako vyvrcholenie Celebrity Campu na JOJ. Pravda, pri porovnávaní so záverom výpravnej reality šou na menšej súkromnej televízii treba pripomenúť, že sledovanosť Celebrity Campu klesala, a dnom bol práve posledný diel.
Dobrým signálom pre STV môže byť aj to, že pozornosť nepoklesla ani počas nasledujúceho dokumentu, v ktorom sa promovalo voľné pokračovanie programu Môj najmilší hit. Hoci sa relácia pre SMS hlasovanie až príliš predlžovala, zostalo jej až do neskorých hodín verných viac ako 15 percent divákov, čo v tom čase predstavovalo každého druhého diváka televízie.
Podľa Vojtecha Hrona, spolumajiteľa firmy Maya, ktorá program produkovala, Markíza asi Hit storočia spočiatku nebrala až tak vážne.
„Asi sa im zdalo, že to je komplikované alebo že to chytí len starších divákov. A táto cieľová skupina ich až tak nezaujímala,“ myslí si Hron. Podľa neho však medzi 600- až 700-tisíc divákmi Hitu už nemôžu byť len staršie ročníky.
Naopak, počty hlasujúcich prostredníctvom SMS neboli v porovnaní so sériami SuperStar nijako oslňujúce, stredná a staršia generácia je esemeskám oddaná menej.
Verejnoprávne hity
Riaditeľ STV Radim Hreha pri zhodnotení relácie číslami sledovanosti neoperoval. On v Hite storočia videl príklon k „verejnoprávnosti“. Ani Hron ako autor nápadu na vyťahovanie starých hitov s použitím archívu STV nemal problém povedať, že išlo o „ideálny“ verejnoprávny program. „Verejnoprávna televízia nemá byť pre elitu, predsa však má dodávať nejakú pridanú hodnotu,“ hovorí majiteľ produkčnej agentúry.
A národné
Kamil Peteraj dokonca hovoril o istej „národnej“ funkcii programu Hit storočia. Pri preberaní ceny za text k najúspešnejšej piesni Vyznanie povedal, že piesne udržujú národné sebavedomie. „Voľakedy si tento národ spieval,“ pripomenul a pridal aj radu rozhlasovým hudobným dramaturgom, kde by mali načrieť. V archívoch je ukrytých najmenej 1200 až 1500 pesničkových titulov, ktoré by sa mohli vrátiť aj do našich rádií.
Vyznaniu sa nevyhol ani textár piesne V slovenských dolinách. O slovách piesne, ktorá do poslednej chvíle bojovala o prvenstvo, povedal Ľuboš Zeman, že ich zaňho napísalo Slovensko.
Realizácia dobrého nápadu mala aj slabšie stránky - od priveľmi prvoplánovej grafiky až po choreografie a kostýmovanie tanečnej skupiny. „Realizačne by som tomuto projektu dal viac, ale to záleží na televízii, koľko na to má reálne peňazí,“ pripúšťa aj Hron.
Podľa Hrona však producent zodpovedá len za 30 percent z úspechu projektu. „Ďalších 30 percent robí promo, zvyšných 40 nasadenie do správneho času,“ tvrdí.
Program by kvalitatívne postúpil aj zapojením živej hudby. Od toho však tiež pre technické problémy i financie upustili.
Jedným z pilierov šou bolo zapojenie glosátorov. Ani im, podobne ako autorom scenára nevyšiel každý fór. Jeden taký sme si zapamätali vďaka tomu, že po ňom nasledovalo ospravedlnenie STV poslankyni Kataríne Tóthovej. Pretože ústava bola prirovnaná ku Kámasútre.
Pokračovanie
Maya robí pre STV aj pokračovanie - Môj najmilší hit. Hron vidí rozdiel medzi SuperStar a hľadaním nových hlasov pre hity nielen v tom, že tento program nemá vekové obmedzenia ako SuperStar.
V novom programe vraj nechcú vyrábať hviezdy a pripravovať ich na nástrahy šoubiznisu. Glosátori majú byť k ľuďom milí. „Chceme ukázať, že pesničky medzi ľuďmi stále žijú a že ich nespievajú len školení speváci,“ hovorí úspešný producent.
