Slovenský editoriál v novom čísle českého časopisu nie je ničím výnimočným. Zuna Kozánková v ňom kladie zásadnú otázku: „Viete si predstaviť súčasný tanečný svet bez Belgicka?“ Odpoveď je ľahučká - taká mapa by pripomínala mapu módnych návrhárov bez Milána.
Prečo to tak je? Lebo to miesto „má niečo do seba,“ niečo viac ako stovky druhov pív a tú najjemnejšiu čokoládku na svete. Takže inak a jednoduchšie: „V Belgicku je o tanec záujem,“ píše Jožo Fruček, slovenský tanečník, ktorý bruselských divákov ešte donedávna šokoval v odvážnych choreografiách Wima Vandekeybusa a jeho Ultimy Vez.
Práve Belgicku je venované posledné číslo Tanečnej zóny. Okrem Ultimy Vez patrí medzi stálice tanečnej belgickej scény aj Les Ballets C de la B a súbor Rosas Anny Teresy de Keersmaeker. Týmto tanečným esám sa texty venujú a pridávajú aj ďalšie lákadlá - oslavovaný divadelný režisér Alain Platel vysvetľuje život v multikultúrnej spoločnosti a tým aj jeho dielo Wolf. A ani na Slovákov sa nezabúda, v Belgicku sa spojili a zrodil sa nový projekt Les SlovaKs.
Okrem Belgicka dostáva veľký priestor aj medzinárodné zoskupenie Farma v jeskyni s jej mladým režisérom slovenského pôvodu Viliamom Dočolomanským a tiež izraelský súčasný tanec.
Autor: jak
