Židia by sa mali obrátiť na kresťanstvo. Aj o tom sa hovorí v starej latinskej omši, takzvanom tridentskom obrade, ktorej širšie celebrovanie Benedikt XVI. v sobotu povolil.
Druhý vatikánsky koncil v polovici 60. rokov používanie starodávnej omše významne obmedzil. Na jej slúženie doteraz kňazi potrebovali povolenie od diecézneho biskupa.
Krok späť
Pápeža od kontroverzného rozhodnutia neodradili ani protesty niektorých katolíckych kruhov najmä v Nemecku a vo Veľkej Británii, ktoré ho vyzvali, aby starú omšu opäť nepovoľoval. Chápu to ako krok späť.
„Akákoľvek liberalizácia používania tejto omše môže vyslať nešťastný signál, že Rím už viac reformy Druhého vatikánskeho koncilu nepodporuje a môže dodať odvahu tým, ktorí chcú vrátiť čas,“ povedal brightonský biskup Kieran Conry pre denník Daily Telegraph.
Reformu Druhého vatikánskeho koncilu nazval pápež Ján XXIII. zmodernizovaním.
Koncil tiež povolil slúženie omší v národných jazykoch a zavrhol myšlienku kolektívnej viny židov za Kristovu smrť.
O zlepšenie vzťahov medzi židmi a kresťanmi sa neskôr zaslúžil pápež Ján Pavol II. Ako prvá hlava katolíkov navštívil synagógu v Jeruzaleme a pomodlil sa pri Múre nárekov. Ten považujú židia za jedno zo svojich najsvätejších miest.
Návrat k starej omši teraz môže vzťahy medzi židmi a Vatikánom ohroziť.
Kontroverzná modlitba
Pôvodný Rímsky misál (liturgická kniha) pápeža Pia V. bol tesne pred konaním Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1962 reformovaný. Text modlitieb za židov počas Veľkej noci bol značne zjemnený, i keď zmysel ostal: „Modlime sa za židov, aby Boh a Pán náš ráčil im zjaviť svoju tvár, aby aj oni spoznali Vykupiteľa všetkých, Ježiša Krista, Pána nášho.“
Návrat modlitieb odsúdili židovské organizácie na celom svete. „Považujem to za nie šťastnú reakciu Vatikánu. Je v rozpore s tým, čo robil i medzi židmi rešpektovaný pápež Ján Pavol II. Nepotrebujeme, aby sa iné konfesie snažili presviedčať nás o svojej náboženskej predstave,“ povedal pre SME Jaroslav Franek, hovorca Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí na Slovensku.
Benedikt XVI., ktorý ešte ako nemecký kardinál Joseph Ratzinger strážil kresťanské dogmy v Kongregácii náuky viery, obavy považuje za neopodstatnené. „Čo skoršie generácie považovali za posvätné, ostáva posvätné i pre nás,“ hovorí.
Za plnšie kostoly
Prezident kresťanskej organizácie Una Voce America Michael Dunnigan s ním súhlasí. „Tradičná omša je skutočný klenot cirkevného dedičstva a Svätý Otec urobil najdôležitejší krok k tomu, aby ju veriaci mohli poznať.“
Ultratradicionalisti za posledným krokom pápeža stoja. „Za Druhý vatikánsky koncil bolo treba zaplatiť strašnú cenu,“ napísal ešte pred dvoma rokmi britský historik Eamon Duffy. Preklady z latinčiny boli často veľmi povrchné, čo ovplyvnilo celú liturgiu. Duffy tvrdí, že mystická predkoncilová omša je nádejou pre „plnšie“ kostoly.
Tridentská omša
Liturgia podľa Rímskeho misála z roku 1570
Tridentská sa nazýva podľa Tridentského koncilu z polovice 16. storočia
Celebrovaná v latinčine, kňaz je obrátený tvárou k oltáru
Po Druhom vatikánskom koncile po roku 1969 vydal pápež nový Rímsky misál
Ján Pavol II. povolil sláviť staré omše podľa misála z roku 1962 s povolením biskupa
Benedikt XVI. používanie starej latinskej omše zliberalizoval
