Externý študent je človek, ktorý väčšinou pracuje a tvorí HDP. Priemerný mesačný plat študenta do 25 rokov sa môže pohybovať okolo 17 000 brutto. Štát nechápe, že výdavky a životné náklady sú tiež položkou.
Cestujem do školy takmer každú sobotu a niekedy aj v piatok, spolu 360 kilometrov. Tento semester som šiel presne 32krát. Našťastie cestujeme viacerí v aute a tak ma to vyšlo len niečo vyše 13 000 korún. Samotný poplatok za semester má byť od 8 tisíc. Kto auto nemá, tak platí cez junior kartu od ŽSR 300 korún (9600)... a mešká - trať sa opravuje a na vlaky nie je vždy spoľahnutie.
Naposledy som si potreboval dať zapísať známku do indexu. Profesor má oficiálne vypísané konzultačné hodiny, ale kancelária je zamknutá. „Toto sa stáva bežne,“ komentuje spolužiačka z vyššieho ročníka. Dohodli sme sa telefonicky a pre jednu známku sme mimo termínu museli cestovať a zaplatiť 1200 korún za benzín.
V priebehu semestra nám dvakrát preložili termín skúšky - informácia zo dňa na deň. Kto mal vybavenú dovolenku, mal smolu. Mnohí z nás, ktorí neboli na internete a nečítali správu na diskusnom fóre, o tom ani nevedeli a prišli zbytočne. A my ďalší cez pracovný čas. Ušlá mzda - 2 x 780 korún.
Poplatky, v ekonomike známe ako negatívne externality, ma stoja viac ako naše pripravované školné. Spolužiak sa sťažuje, že profesora na prednáške ani nevidel, no asistentka je celkom milá. Profesori pracujú na troch fakultách po celom Slovensku a to je predsa náročné, byť všade.
A riešenie? Najskôr zvýšiť úroveň výučby a kvality vysokých škôl, až potom zaviesť po podrobnej analýze primerané poplatky. Ale na to je už neskoro a pomaly si zvykneme.
Autor: Matej Bórik
