Človek by povedal, že ak sa hiphopová kapela vyberie na výlet za oceán, určite namieri do New Yorku, kde sú korene ich hudby. Slovenské hiphopové idoly AMO sa však nedávno vrátili z exotickejších končín z Jamajky, ostrova, kde vzniklo reggae. O ceste nám porozprával člen skupiny Moe.To, že sme si vybrali Jamajku, je veľmi logické odnepamäti zabŕdame do rôznych žánrov a momentálne sa venujeme aj dancehallu, a to je štýl, ktorý vychádza z reggae a celej tejto kultúry. Takže Jamajka nás všetkých lákala. Je dobré dostať sa ku koreňom vecí, ktoré robíte. Išli sme tam nielen na výlet, ale aj nakrútiť videoklip k skladbe Family biznis.

Malý ostrov, veľká hudba

Už v lietadle som premýšľal, aké je zvláštne, že taký malý ostrov ako Jamajka tak výrazne ovplyvnil svetovú hudbu. Sledoval som mapu na monitore. Jamajka je úplný miniostrovček a pritom dal svetu reggae a ska, ktoré je medzinárodne obľúbené už od 80. rokov. Ale nielen to, dozvedel som sa, že aj hnutie skinheads založili jamajskí prisťahovalci v Británii. Volali sa rude boys a, samozrejme, vtedy ešte neboli nacionalisti.

Rastamani

Typickými jamajskými postavičkami sú rastamani, charakteristickí dlhými dreadmi. Rastafariánstvo je komplikovaná ideológia, ktorá za jediného kráľa uznáva etiópskeho cisára Hailého Selassiého a za zasľúbenú zem považuje Afriku. Všetci by sa tam chceli vrátiť, ale je to len sen, lebo koľkokrát nemajú ani na to, aby poslali dieťa do školy, nieto na exodus do Afriky, Podľa mňa pre Európanov nie je dôležité chápať tieto súvislosti. Zaujímavá je hudba, rytmus, spôsob hry na nástrojoch a špecifický zvuk.

Sprievodcovia

Naše dojmy z krajiny sa menili každou minútou. Prileteli sme do Montego Bay, hneď sme vybalili kufre a išli do mesta. Je tam taká chudoba, že sa snažia zarobiť úplne na všetkom. Každý je potenciálny taxikár, drogový díler a pasák. Vnucujú sa až násilne. Týpek vybehne z auta, začne ponúkať zvezenie, všetky možné drogy a ešte aj ženy. Ťažké je tam aj fotografovať a filmovať, každý pýta peniaze.

Najlepší sú takí, čo len tak posedávali na ulici, ale keď nás zazreli, priateľsky sa k nám pridali, spýtali sa, či sme prvýkrát na Jamajke, či poznáme Boba Marleyho (to je vždy druhá otázka), desať minút debatovali, potom zastavili a chceli peniaze, akože nám predsa ukázali kus mesta. A zo sekundy na sekundu boli zrazu nepríjemní. Ale, na druhej strane, sú tu aj skvelí ľudia, zväčša rastafari. Alebo babka, ktorá predávala ovocie. Veľkým nožom olúpala mango za niekoľko sekúnd, podávala nám ho v šupke a vnútra sa pritom ani nedotkla. Alebo mačetou odsekla vrch kokosového orecha a už sme mohli slamkou piť. Vôbec, ovocie tam chutí úplne inak ako u nás. Cítiť to slnko.

Downtown

Ľudia s nami komunikovali v častiach, kde ešte zablúdia turisti. Downtown je zaujímavejší, tam je cítiť, že je to o normálnom živote, aj keď to môže byť aj ostré. Ak sme niekde prišli, najprv ostalo chvíľu hrozivé ticho, ale ľudia sa až na pár výnimiek o chvíľu uvoľnili a boli fajn. Raz sa nám stalo, že chalanov od nás napadol chlapík a chcel peniaze. Chvíľu nám trvalo, kým sme ho odplašili. Policajt ho prešacoval, chalani sa vzdialili, ale on si ich zasa našiel. Bol to zjavne človek, ktorý nemal čo stratiť. Miestni síce majú zo zákona zakázané nosiť nože, ale riešia to nabrúsenými šróbovákmi alebo nožnicami. S rasovými predsudkami som sa nestretol, skôr z nás boli prekvapení, lebo málokedy videli belocha.

Indovia a čínske výrobky

Turisti na Jamajku chodia, ale určite to nie je taká destinácia ako Grécko. Služby boli na úplne základnej úrovni, aj keď turistické centrá, zvané rezorty sú oplotené a zariadené tak, že návštevník tam môže byť aj celú dovolenku, hrať tenis, golf, ležať na pláži a na normálny svet sa nemusí ani pozrieť. Tam bol asi iný komfort. My sme bývali v lacnejšom hoteli, takže sme mali lepší kontakt s miestnymi. Inak je zaujímavé, že okolo takýchto hotelov väčšinu obchodov vlastnia Indovia, ktorí sú bohatší ako miestni a predávajú veci "made in China". Vysvetlila nám to miestna žena a zlanárila nás na ich originálny jamajský trh, ktorý bol od hotela vzdialený asi pätnásť minút. Trhovci si najímajú takéto volavky.

Smer Kingston

V Montego Bay sme strávili dva dni, potom sme sa presunuli do Kingstonu, hlavného mesta Jamajky. Ide sa tam cez neuveriteľné geto, kde sú chatrče postavené len z plechov, dreva a závesov. Keby ma tam niekto vysadil, som si stopercentne istý, že to neprežijem. V celom meste sme videli hádam troch bielych. Ak tam aj pracujú belosi, vozia sa autom a v častiach, kde sme sa pohybovali, nevychádzali von.

V Kingstone sme boli aj na dvoch party. Ľudia tam nesedia, stoly tam nie sú, a ani obsluha. Medzi ľuďmi chodia predavači s veľkými tácňami, zavesenými na krku, v ktorých majú všetko - cigarety, cigary, lízanky, aj marihuanu, veľké rastliny v kytici, tridsaťcentimetrové palice. Nechápem, ako je to možné, lebo marihuana je oficiálne zakázaná, ale je to tak.

Streľba do vzduchu

Jamajčania veľmi radi tancujú a čo sa týka filmovania, na party je to presne opačne ako v niektorých štvrtiach. Tu sa predvádzajú veľmi radi a zadarmo, objektív sa im páči. Ten ich tanec je až tranzová záležitosť. Volia si tradičné kráľovné tanca, ktoré majú medzi ostatnými dievčatami rešpekt.

DJ u nich nie je len dídžej, ale zároveň aj zabávač, trochu spevák, trochu rapper, skrátka, MC. Veľa jamajských interpretov má dídžejské skúsenosti. Špecialitou parties v downtowne je vraj strieľanie do vzduchu, normálne vytiahnu pištole a strieľajú, ak nemajú pištole, tak aspoň streľbu napodobňujú, je to sila, keď tisícpäťsto ľudí začne kričať "pou-pou-pou".

Hudba je všade

Na Jamajke všetci žijú hudbou. Všade hrá reggae a dancehall, na to sú hrdí. Hudba hrá z domov, áut. Bežný výjav je, že na ulici sedí chalan, má pri sebe zosilňovač, stowattový reprák, ktorý reve na celú ulicu, okná vibrujú a ľudia sa len usmievajú, aj starci si kývajú hlavami, keď idú okolo.

Na druhej strane, v CD predajni sa dá ťažko zohnať originálne cédečko, väčšinou sú napálené. Keď sme predavačovi povedali, že chceme originál, aby sme toho interpreta podporili, len prevrátil očami, že čo mu to rozprávame. Je zvláštne, že nejaké originály sme kúpili od chalanov na ulici.

Svätý Bob Marley

Najslávnejší Jamajčan je samozrejme Bob Marley. Jamajka nie je krajina, ktorá by v histórii veľa znamenala, nemajú tam nejaké pamiatky - najvýznamnejšia budova, ktorú nám v Kingstone s veľkou hrdosťou ukázali, bola asi na úrovni bratislavského hotela Forum. Ale ten Bob Marley je zaujímavý pre všetkých a Jamajčania to vedia. Dá sa kúpiť úplne všetko s podobizňou Boba Marleyho. Pamätný dom, v ktorom žil, bol dosť zaujímavý. Jamajčania si asi mysleli, že nemôžu pýtať desať dolárov za prehliadku normálneho domu, tak z neho urobili niečo ako cirkus. Natreli ho pestrými farbami, nezachovalo sa v ňom nič dobové. Ja by som chcel napríklad vidieť jeho obľúbené kreslo, ale oni nezachovali nič, len prázdne miestnosti, vytapetované výstrižkami, Marleyho hologram v životnej veľkosti, miestnosť s oceneniami za hudobný prínos a podobne. Nie že by som bol sklamaný, ale keby to nechali pôvodné, malo by to väčšiu silu. Musím však povedať, že Marley nie je len obchodný artikel, Jamajčania ho úprimne milujú a rovnako aj jeho synov.

V štúdiu

Naším snom bola aj spolupráca s niektorým z miestnych umelcov. Pôvodne sme chceli nahrávať v štúdiu Marleyovcov Tuffgong, kde nahrával aj Jr. Gong, ale to by sme si nemohli dovoliť a navyše v čase našej návštevy ani nebolo otvorené pre verejnosť. Od priateľov muzikantov z Frankfurtu sme mali kontakt na menšie štúdio. Bolo blízko downtownu, takže štvrť nevyzerala veľmi priateľsky. Napriek tomu, že sme sa telefonicky ohlásili, vyšiel chlapík a povedal, že tu žiadne štúdio nie je. Po chvíli dohadovania sa zjavil starý rastaman s dreadmi po pás. Ten nás chvíľu nechal čakať a potom povedal: "Poďte dnu." Ale takým spôsobom, že som si nebol istý, čo nás tam bude čakať. Zavrela sa za nami obrovská železná brána, bolo to dosť napínavé. Vošli sme do malého štúdijka vo dvore. Najprv presne nevedeli, čo chceme, boli nedôverčiví, ale našli sme spoločnú reč. Napokon sme nahrávali so spevákom, ktorý si hovorí Pat Anthony. Na Jamajke je dosť populárny. My sme ho nepoznali, ale keď začal spievať, bolo všetko jasné. Bol výborný, vybral si z našich podkladov ten, ktorý sa mu najviac páčil, hneď si vymyslel refrén, ďalšie hlasy a za dvadsať minút bol hotový.

n

Jamajka je naozaj zaujímavá a kontroverzná krajina pre každého, kto má rád dobrodružstvo. Aj keď na romantickú svadobnú cestu to asi veľmi nie je.