Eugene Bell sa narodil v Bronxe. Bakalársky titul získal na Univerzite v New Yorku, doktorát z biológie na Brownovej univerzite. V 70. rokoch uplynulého storočia pôsobil na MIT, známom Massachusettskom technickom inštitúte. Spolu s ďalšími biológmi tu experimentoval s bunkami, ktoré by dokázali nahradiť kožu poškodenú popálením či iným úrazom. Jeho tím našiel cestu, ako v matrici z kolagénového gélu vypestovať tkanivo, ktoré po transplantácii nahradilo chýbajúcu kožu pacientovho tela. Pretože náhrada kožnej aj podkožnej vrstvy vyrástla z jeho vlastných buniek, imunitný systém ju bez problémov prijal.
Bellov tím oznámil výsledok prelomového výskumu v roku 1981 v prestížnom americkom týždenníku Science a ich článok sa stal v tomto odbore jedným z najcitovanejších.
Napísal viac ako 200 vedeckých prác o transplantácii tkanív a bunkovej a vývojovej biológii. Založil a dlho riadil dve komerčné organizácie, ktoré podstatne urýchlili uplatnenie nových postupov v praxi. Bol jedným z prvých vedcov, ktorí ukázali, ako možno použiť pacientove bunky na obnovu tkanív jeho tela.
Dnes sa táto metóda považuje v medicíne za jednu z veľmi perspektívnych. Nedávno napríklad oznámili britskí genetici a lekári, že približne o desať rokov by chceli vypestovať z buniek pacienta celé srdce podobným spôsobom, aký ukázal pred štvrťstoročím Eugene Bell.
Zomrel v Bostone vo veku 88 rokov na zlyhanie srdca.
(ač)
