Typický americký príbeh - talentované dieťa prisťahovalcov vyrastajúce v skromných podmienkach poctivo dlhé roky kráča za svojím snom a napriek všetkým prekážkam ho aj naplní. Stala sa opernou divou, ktorú poznal celý svet. Médiá zvyknú preháňať, ale keď zomrela Beverly Sills a noviny New York Times jej venovali rozsiahly článok s titulkom Diva všetkých Američanov, sotva to niekoho mohlo prekvapiť. Bola to totiž naozaj pravda. Milovali ju všetci.

"Človek plánuje a Boh mení," povedala v jednom z posledných rozhovorov, keď bilancovala svoj život. Bol plný skvelých umeleckých úspechov, ale aj osobných tragédií. "Často som tvrdila, že som sa nikdy nepovažovala za šťastnú ženu. Ako by som sa aj mohla po tom všetkom, čo sa mi prihodilo. Ale som čulá ženská. Práca ma poháňa dopredu."

Mohlo by sa zdať, že s takýmto menom bola predurčená na kariéru v šoubiznise. Dostala ho od matky, ktorá z nej chcela urobiť ďalšiu detskú hviezdičku v štýle Shirley Templeovej. Do spievania a tancovania na verejnosti Beverly nikto nútiť nemusel. Už ako trojročná svojím talentom prevalcovala ostatných účastníkov súťaže o najsympatickejšie dieťa, čoskoro vyhrávala aj spevácke súťaže a spievala v rádiu. Nádejne sa rozbiehajúcu kariéru pribrzdila vojna a nesúhlas otca, ktorý mal predstavu o "praktickejšom zamestnaní".

Zvíťazil spev

Ani Beverly sa dlho nevedela rozhodnúť či chce vlastne spievať, alebo moderovať svoje talkšou. Dlho robila oboje, a tak v opere debutovala až ako dvadsaťšesťročná. Nebolo to síce v legendárnej Metropolitnej, ale v mestskej opere, no mala šťastie, že v repertoári sa tam ocitlo menej známe dielo Händela Julius Caesar. Na premiéru dorazili mnohí vplyvní kritici, ktorí sa rozplývali nad bravúrnym koloratúrnym sopránom jej Kleopatry. Nové postavy a úspechy na hlavných svetových scénach pribúdali veľmi rýchlo.

Časom sa nadšenie presunulo viac do publika, reakcie kritikov sa rôznili. Temperamentná speváčka mala totiž vlastné predstavy o hereckom prejave na javisku, ale hlavne rýchlo nabúrala ilúzie o opere ako o "vysokom umení". Frenetické ovácie, ktoré prepukli po jej debute v slávnej milánskej La Scale, napríklad okomentovala slovami: "Asi je to preto, že Taliani milujú veľké ženy s veľkými prsiami a zadkom." Keď jej neskôr vedenie divadla ponúklo honorár, ktorý sa jej málil, vyhrážala sa riaditeľovi, že asi ešte neprišiel do kontaktu s newyorskou mafiou.

Zdalo by sa, že ide iba o ďalšiu excentrickú primadonu, akých je plno, no bolo to inak. Beverly Sills nežila v Beverly Hills, svoju rodinu stavala nadovšetko a radšej odriekla mnohé lukratívne ponuky v zahraničí, len aby s ňou mohla tráviť čo najviac času. O peniaze mala postarané, jej manžel totiž zdedil podiel vo veľkých novinách v Clevelande a po jeho predaji sa stal milionárom.

V osobnom živote to nemala ľahké. S partnerom problém nebol, hoci bol o generáciu starší. Keď sa brali, mal len pár týždňov po komplikovanom rozvode a priniesol si do manželstva tri deti. Narodili sa im hluchonemá dcéra a neskôr syn postihnutý autizmom. Napriek tomu to zvládli a keď vlani jej muž zomrel, len pár mesiacov ich delilo od osláv päťdesiateho výročia svadby.

Priskorý koniec

Koniec kariéry bol trochu predčasný, veď trvala iba 25 rokov. Speváčka od New York City Opera, kde získala kedysi prvé angažmán, dostala ponuku viesť celé divadlo. Stala sa jednou z prvých riaditeliek, zdedila veľké dlhy a problematický súbor s klesajúcim záujmom divákov. Nedala sa odradiť, vymyslela niekoľko šikovných nápadov ako zlacnieť lístky, naštudovali neobvyklé diela a najmä angažovali mladé talenty. Situáciu otočila - pri odchode do dôchodku odovzdávala progresívnu fungujúcu inštitúciu.

Bez práce dlho nevydržala. Keď ju oslovilo vedenie prestížneho Lincoln Center for Performing Arts, súhlasila a dvakrát ju nemuseli prehovárať ani zástupcovia Metropolitnej opery, kde začala pracovať ešte po sedemdesiatke. Jej energiu zastavili až zdravotné problémy. Prvýkrát jej rakovina do života zasiahla už v roku 1974, no skoré diagnostikovanie a operácia ju ešte zastavili. Druhýkrát už toľko šťastia nemala. Nádor na pľúcach postupoval veľmi agresívne a rýchlo. V živote údajne nevyfajčila ani jednu cigaretu.

* 25. 5. 1929 - > 2. 7. 2007

Jej skutočné meno bolo Belle Miriam Silverman. Narodila sa v rodine chudobných židovských emigrantov z východnej Európy, ktorí sa usadili v New Yorku.

Hoci bola zázračným dieťaťom, ako operná speváčka získala prvé angažmán v New York City Opera až po siedmich konkurzoch v roku 1955.

V roku 1956 sa vydala za novinára Petera Greenougha, s ktorým prežila celý život.

Prvýkrát spievala v zahraničí až v roku 1965. Pre rodinu neskôr odmietla mnohé lukratívne ponuky, napríklad z berlínskej Deutsche Oper.

Za album Music of Victor Herbert získala v roku 1978 cenu Grammy .

1980 - dostala Medailu za slobodu od prezidenta USA Jimmyho Cartera.