Alan Johnston prežil v Gaze takmer štyri mesiace zatvorený v byte bez slnka, s náladovým a nevyspytateľným strážcom, občas spútaný, občas zastrašovaný, na skromnej diéte z chleba, vajec a syra. Niekoľkokrát sa vážne obával o svoj život a čakal posledný deň. Potom ho zas zachvátila eufória, lebo z rádia, čo mu dali únoscovia, počul svoju domovskú BBC a vedel, že za jeho oslobodenie bojuje veľmi veľa ľudí.
Dobre premyslený krok
Od stredy je Johnston na slobode, ostrihal si „väzenské“ vlasy a tvrdí, že za to vďačí „agende zákona a poriadku“, ktorú v Gaze zavádza islamistické hnutie Hamas.
To, čo Johnston nazval tak vznešene, je však len čistá vypočítavosť Hamasu. Pokus o rehabilitáciu na medzinárodnom poli a veľmi dobrý ťah na diskreditáciu konkurenčného palestínskeho hnutia Fatah.
Hamas tvrdí, že Johnstona, ktorého držal mocný kriminálny gang Dogmušovcov, prepustili jeho členovia „len“ výmenou za beztrestnosť a slobodu pre niekoľkých jeho členov.
Špekuluje sa však aj o tom, že Hamas im dobre zaplatil (údajne dva milióny dolárov), prípadne im sľúbil dodávky zbraní.
Hnutie Fatah dokonca tvrdí, že Hamas bol do únosu zapojený a s Dogmušovcami, ktorí v celej kauze vystupovali ako Islamská armáda, celé prepustenie len zinscenoval.
Hamas to označuje za nezmysly a hovorí, že únoscovia sa, naopak, spriahli s Fatahom. Faktom je, ze Dogmušovci robili svojho času špinavú prácu (nájomné vraždy) pre obe hnutia.
Hamas a jeho PR
Johnstonovo prepustenie bolo prioritou Hamasu odvtedy, čo z Gazy pred tromi týždňami potupne vyhnal Fatah a začal tam zavádzať poriadky.
To nepriamo potvrdil aj Johnston, keď vyhlásil, že jeho únoscovia veľmi znervózneli po tom, čo ulice ovládol Hamas.
Či už Hamas prepustenie Johnstona od začiatku režíroval, či má skutočne taký silný vplyv a schopnosti, alebo podľahol nátlaku Sýrie (tá vraj sľúbila Britom, že Hamas presvedčí), zrejmé je, že z neho bude chcieť vyťažiť.
Z toho dôvodu oslobodenie Johnstona prebehlo tak veľkolepo, keď ho z tmavého bytu odviezli rovno na raňajky s bývalým premiérom a šéfom Hamasu Ismaílom Haníijom.
Nešlo len o tradičnú arabskú pohostinnosť. Haníja zajedal s Johnstonom falafel za prítomnosti kamier a ukazoval celému svetu, že on je ten, kto vie dodržať slovo.
Hamas potreboval Johnstonovo oslobodenie ako dôkaz, že vie nielen urobiť puč, ale aj po ňom udržať „zákon a poriadok“.
Len pár hodín po tom, čo Johnston odišiel z Gazy, sa vo veľkých svetových televíznych staniciach diskutovalo o tom, či by sa s Hamasom nemalo začať hovoriť.
Fatah prehráva
Hnutie je v medzinárodnej izolácii, pretože odmieta odzbrojenie, izraelsko-palestínske dohody aj uznanie štátu Izrael.
Johnstonov návrat domov je pri tom všetkom pre Izrael nádejou, že Hamas bude podobne rozumne postupovať aj v prípade viac ako rok uneseného vojaka Gilada Šalita.
Hamas svojou poslednou dobre zmanažovanou akciou totálne odstavil Fatah. Ukázal, že jeho ľudia neboli schopní dohodnúť prepustenie novinára, a hoci ich uprednostňuje Západ aj Izrael, na palestínskej ulici nezmôžu nič.
To, že Fatah v týchto dňoch vyplatil po mnohých mesiacoch prvé výplaty zamestnancom samosprávy, je v porovnaní s mediálnym šialenstvom okolo Johnstona nepodstatná správa.
Autor: Tel Aviv
