BRATISLAVA. Súbor opatrení na riešenie údajne naliehavých problémov štátneho jazyka, pripravilo ministerstvo kultúry. Zákon o štátnom jazyku sa vraj nedodržiava, do konca roku 2008 chce preto predložiť jeho novelizáciu. Nedostatkom je podľa ministerstva zlá vymožiteľnosť jeho ustanovení.
V praxi sa napríklad podľa ministerstva nenapĺňa ani dohoda so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá by mala vykonávať dozor nad zákonom o reklame.
Ministerstvo preto žiada sprísniť kontroly používania spisovného slovenského jazyka v informáciách pre spotrebiteľov tovarov či v reklamách.
Slovenčina vraj trpí nielen v úradoch, médiách, ale aj v školách. Ministerstvo preto odporúča rektorom vysokých škôl, aby do štúdijných programov pridávali kurzy na zlepšenie jazykovej kultúry. Špeciálne školenia by mali dostať pedagógovia, ale aj pracovníci štátnej správy. Jazykové testy by mali byť súčasťou pohovorov pri ich prijímaní.
Jazyk ľudí zaujíma
Testy zo slovenčiny pri výberových konaniach, napríklad aj pre moderátorov, považuje pedagogička štylistiky Ingrid Hrubaničová za logické. „Ak testom preverujeme znalosť cudzieho jazyka, je elementárne, aby sme ovládali aj ten svoj.“ Súhlasí aj s návrhom, aby sa v jednotlivých odboroch ujasňovali termíny, či so systémom celoživotného vzdelávania.
Správne používanie jazyka by malo podľa nej byť súčasťou firemnej kultúry aj v obchodných spoločnostiach. Na ich letáčikoch sa totiž veľmi často stretávame s deformáciami spôsobenými prekladom z cudzích jazykov. Obavy z neprirodzených spisovných tvarov už podľa Hrubaničovej netreba mať, lebo súčasné príručky už nie sú puristické, ale zachytávajú aktuálny vývoj jazyka.
Spoločnosť podľa Hrubaničovej táto téma zaujíma. „Vnímam isté zmeny najmä vo verejnoprávnych médiách, ako keby sa vrátil dôraz na jazyk,“ hodnotí súčasný stav. Na úroveň tlačených médií zle vplýva stres z redakčných uzávierok.
Priestor pre dobrý dabing
V predloženom materiáli je aj návrh pravidelne sledovať jazykovú úroveň relácií v médiách či vytvoriť špeciálne jazykové okienka. Odborníkov by malo vymenovať ministerstvo kultúry spolu s Radou pre vysielanie a retransmisiu. Prípadné tresty za prehrešky v médiách sa zatiaľ nespomínajú.
Podporovať by sa mal aj slovenský dabing, hoci v mnohých krajinách dávajú prednosť titulkom aj v televízii, aj v snahe zlepšiť znalosť cudzích jazykov u obyvateľstva.
Ministerstvo kultúry tvrdí, že jeho návrhy nebudú mať dosah na štátny rozpočet, hoci ide o jazykové redakcie materiálov, kurzy či sprístupňovanie databáz. „Rezorty by to mali pokryť zo svojich súčasných rozpočtov. Nejde o sumy, ktoré by ich zásadne ovplyvňovali,“ reagoval tlačový odbor ministerstva.
Hrubaničová oponuje, že práca jazykových redaktorov je stále nedostatočne zaplatená, hoci ide o časovo i odborne veľmi náročnú prácu.
Ministerstvo tiež vyzýva, aby sa dala do práce názvoslovná subkomisia terminologickej komisie, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra v roku 1998. Od roku 1999 sa nezišla, jej členovia sa len písomne vyjadrovali k možným zmenám názvov obcí.
Výsledkom jej činnosti by podľa ministerstva nemali byť zmeny dnešných názvov, ale mala by zamedziť budúcim chybám.
