Opera o Rómeovi a Júlii bola jediným zaváhaním zvolenského podujatia, záverečný Trubadúr priniesol jeho skvelú bodku.
Vyzeralo to veľmi sľubne. Sedeli sme v hľadisku zvolenského nádvoria, pred nami slovenská premiéra Belliniho Kapuletovcov a Montekovcov, opernej verzie Rómea a Júlie. Bol to však večer plný sklamaní.
Belcanto v doslovnom preklade znamená krásny spev. Zažili sme ho pramálo. Predstaviteľke titulnej postavy Erike Tégen-Čambálovej je frázovanie či svedomité vyspievanie ozdôb načisto cudzie. Banskobystrická opera postavila neskúsenú, technicky labilnú interpretku do pozície prvej slovenskej Júlie. Speváčke tak spravila medvediu službu.
Ani Miroslava Kiseľová nie je optimálnym belcantovým Rómeom, jej mezzosoprán má však šťavu a aspoň akú-takú fazónu. Premiéru nemohli zachrániť ani výborný tenorista Dušan Šimo či skúsený basista Ivan Zvarík v menších postavách Tebalda a Kapélia.
A nepomohla jej ani inscenácia Gustáva Herényiho. Šlo o provizórne uvedenie bez svietenia a scénických detailov, hlbšie hodnotenie by teda nebolo korektné, no videli sme len výpredaj operného klišé a scénickú bezradnosť. Podčiarknuté, zrátané - škoda premárnenej prvolezeckej príležitosti.
Našťastie sa zneucteným Bellinim Zámocké hry zvolenské nekončili. Uzavrel ich Verdiho Trubadúr so zahraničnými hosťami. Tu sme sa krásneho spevu, na ktorý sme sa počas skvelých otváracích Lombarďanov nastavili, predsa len dočkali.
S gruzínskou sopranistkou Iano Tamar (Leonora) prišiel na zvolenské nádvorie závan veľkých operných javísk. Charizmatická umelkyňa predviedla, čo je to belcantové spievanie - vyšperkované frázy, výrazové bohatstvo, zvnútornená emocionalita. Zážitok. Taliansky tenorista Giorgio Casciarri (Manrico) sa síce nepohrával s každým tónom ako jeho partnerka, ale v plnom nasadení vypaľoval výšky, aké sa u nás len tak nepočujú. Mená ďalších interpretov nie sú slovenskému publiku neznáme. Chorváta Vitomira Marofa poznáme ako Lunu z bratislavskej inscenácie Trubadúra i z gala predstavenia v Košiciach. Aj vo Zvolene opájal sladkým legátom lyrického barytónu. Ovácie si vyslúžila poľská mezzosopranistka Agnieszka Zwierko. Azucena viac kultivovaná než démonická, no vokálne i herecky nesmierne sugestívna. Sólistickú zostavu dopĺňal rezonantný bas Jozefa Benciho. Dirigent Marián Vach znovu dokázal, že je skvelým sprevádzačom s dokonalým porozumením pre spevákov. Orchestru a javisku vládol rukou zároveň pevnou i empatickou.
Ambiciózna dramaturgia, skvelí speváci, vďačné publikum. Aj taká bola operná časť Zámockých hier zvolenských. Nebyť nezvládnutých Kapuletovcov a Montekovcov mohol to byť ročník úplne excelentný.
l Vicenzo Bellini: Kapuletovci a Montekovci
l Giuseppe Verdi: Trubadúr Operná časť Zámockých hier zvolenských
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je operná kritička )
