Galérie čoraz častejšie vo svojich výstavných plánoch dávajú priestor mladým umelcom a ich často neopozeranému umeniu.

Spomedzi rôznych výrazných autorských programov sa čoraz výraznejšie profilujú „maliarske ateliéry“ na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.

Meno a tvorba viacerých absolventov Fakulty umení v Košiciach sú známe, pretože mali možnosť prezentovať sa na rôznych výstavných akciách zameraných na mladé umenie, avšak nikdy doteraz nemali priestor ukázať svoje nadanie v samostatnej prezentácii, ktorá reflektuje výsostne mladé umenie z východného Slovenska.

Z plejády zaujímavých mien vyzdvihnime tvorbu niektorých zúčastnených tvorcov tohto projektu.

Matúš Lányi svojím maliarskym programom patrí na našej scéne k najmladším. Vo veľkoformátových akrylových maľbách technicky prepracovane „rieši ľudské bytie“. Inšpiráciu nachádza v neodarwinovskej literatúre. Človek ako bytosť podľa Lányiho nemá žiaden poznateľný význam na zemi.

Tomáš Makara preberá vizuálnu komunikáciu Svedkov Jehovových (neobmedzuje sa výsostne len na túto skupinu). Svojimi kolážami samotný autor kritizuje fan(t)a(s)tickú komunikačnú propagáciu. Autorove osobné intervencie do diel sú na prvý pohľad nevnímateľné. Slovnými hrami zasahuje do vôd psychológie a zdôrazňuje nátlak na identitu človeka, ktorý v záplave informácií stráca prehľad a veľmi ťažko odlišuje skutočnosť od nezmyselných podprahových nátlakov.

Ján Vasilko na rozdiel od predchádzajúceho spomínaného autora eliminuje expanziu neónových farieb. Geometrické tvary s redukovanou farebnosťou s nenarušenými hladkými plochami obrazu nezachytávajú ani najmenší náznak gestickej maľby, a tak pôsobia ako veľké plagáty z dielne grafického dizajnéra. Vasilko svojským humorom reflektuje marketingové praktiky. Jeho maľby nesú v sebe čaro nostalgických spomienok s ironickými črtami.

Masovou kultúrou, porno hororom a inými subkultúrnymi fenoménmi je formovaná aj tvorba ďalšieho talentu Borisa Sirku. Námety na plátne zo života pochybnej spoločnosti sú Sirkovou osobnou sarkastickou výpoveďou a reakciou na obdobie, v ktorom žijeme a v ktorom žijú aj jeho námety.

Vlasta Žáková čerpá z domácej tradície vyšívania, ktoré sa snaží nanovo interpretovať. Svojským spôsobom tak spája „starú remeselnú techniku“ s novými námetmi zobrazenia.

Okrem týchto tvorcov čakajú na návštevníka rôzne individuálne výtvarné ataky Radovana Čerevku, Petra Vrábeľa, Jara Kyšu, Petra Maukša, Jozefa Tušana, Svetlany Fialovej, Lucie Dovičákovej a Stana Matúška.

Autor: Ľudmila Poláčková (Autorka je študentka kunsthistórie)