Zatepľovanie bytových domov nie je vec, ktorú možno robiť len tak "od oka". Ide o nemalú investíciu - rádovo o státisíce až milióny korún, čo závisí od veľkosti plochy a členitosti povrchu zatepľovanej budovy. Existujú aj vlastníci bytov, ktorí sa snažia k celému problému pristupovať s odstupom a zorientovať sa v marketingovom návale zhotoviteľov i výrobcov. Svoj názor nám napísal čitateľ z Bratislavy: Mnohé panelové domy sa zatepľujú neefektívne a zbytočne. Príčinou je zrejme aj tlak podnikateľov, ktorí kvôli zisku nahovoria na zateplenie vlastníkov aj takých bytových domov, kde nie sú kvalitné okná a balkónové dvere. Ako je to so zatepľovaním panelových bytových domov v skutočnosti?
Základ väčšiny problémov, ktoré sa spájajú so zatepľovaním panelákov, treba hľadať v snahe zabezpečiť to čo najlacnejšie. Investori - majitelia bytov zvyknú zanedbať prípravu celej akcie alebo ju obmedzia na prezentáciu ponúk konkurenčných spoločností na zhromaždení vlastníkov v spoločných priestoroch. Problém zateplenia sa často zužuje len na to, čím obaliť steny a na ostatné aspekty, ktoré so zateplením súvisia, sa zabúda. Pritom práve panelové domy mávajú problémy, ktoré sú definované ako systémové poruchy. Patria k nim napríklad poruchy obkladových dielcov, ktoré sa prejavujú trhlinami, zatekaním, oddeľovaním a vypadávaním obkladových dielcov, poruchy vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru, poruchy lodžií a balkónov atď. V oblasti energetiky sa tieto poruchy napokon prejavia vznikom tepelných mostov, zvýšenými únikmi tepla, prípadne zatekaním a následnou koróziu spojov. Často sú spojené aj s tvorbou plesní a zníženou kvalitou vnútorného prostredia.
To všetko treba brať do úvahy, ak má byť výsledok zateplenia efektívny. Prvým krokom by teda malo byť vyhotovenie energetického auditu budovy.
Kým začneme plánovať
Cena auditu dosahuje niekoľko percent z nemalej predpokladanej investície. Vďaka nemu sa však dajú vyčísliť možnosti úspor pri použití rôznych riešení. K nim patrí, alebo môže patriť zateplenie obvodového plášťa a výmena okien, vyregulovanie vykurovacej sústavy, inštalácia solárnych kolektorov na prípravu ohriatej pitnej vody. Audit stanoví priority, ktoré budú smerovať k dosiahnutiu optimálneho stavu.
Môže však odhaliť aj to, že zatepľovanie obvodového plášťa v konkrétnom prípade nie je ekonomicky vhodné - vložené investície by boli neúmerné výsledku. To sa môže stať napríklad pri bytových domoch postavených po roku 1983. Od tohto obdobia totiž platila nová technická norma pre bytovú výstavbu, ktorá stanovila vyššie požiadavky na tepelno-technické vlastnosti bytových domov. Vďaka nej sa vo výstavbe začali používať kvalitnejšie stavebné konštrukcie.
Pokračujeme oknami
To, že tepelno-technické normy prechádzajú neustálym vývojom a sprísňujú sa, platí aj pre oblasť výplňových konštrukcií - okien a dverí. Jedno je zrejmé - požiadavky na ich izolačnú schopnosť boli v časoch komplexnej bytovej výstavby nižšie, ako sú tie súčasné. Nevraviac o tom, že, najmä v prípade okien, sa desiatky rokov používania a zanedbávania ich údržby podpísali pod ich súčasný dezolátny technický stav. Pôvodné panelákové okno, cez ktoré prefukuje, nie je žiadnou výnimkou.
Súčasťou zateplenia, ktorého cieľom má byť zníženie nákladov na vykurovanie, zvýšenie energetickej efektívnosti a v neposlednej rade aj tepelnej pohody je preto výmena starých okien za nové. Platí to pre byty aj pre spoločné priestory - schodiská, pivnice, prípadne práčovne. Netreba zabúdať, že výmena okien je zásah do fasády domu a vyžaduje stavebné povolenie.
Bytovka v kožuchu
Obliecť bytovku do kožucha z minerálnej vlny alebo polystyrénu je len jeden z krokov smerujúcich k zabezpečeniu energeticky efektívneho bývania. Jeho výhody ocenia najmä v bytoch, ktoré majú viac ako dve steny obrátené do exteriéru. Rohy takýchto bytov bývajú podchladzované tak, že sa v nich zvykne dobre dariť plesniam. Zateplenie má však ešte jeden aspekt, ktorý ale nemá nič spoločné s eneregetickou efektívnosťou. Väčšina bytoviek je dávno za dobou, keď bolo potrebné zrenovovať fasádu. Ak sa od nákladov na zateplenie odčítajú prípadné náklady na opravu fasády domu, celá ekonomika zateplenia sa posúva smerom k veľmi zaujímavej návratnosti. Stále však hovoríme o zatepľovaní obvodových múrov.
Prečo? Dajú sa totiž nájsť aj vlastníci bytov, ktorí si na vlastné náklady zateplia vlastný byt zvnútra. Ide pritom o mimoriadne náročný spôsob zateplenia, ktorý si vyžaduje kvalitnú technickú realizáciu. Inak nastane posun rosného bodu do muriva a spôsobí tak jeho degradáciu. Ak sa niekto rozhodne pre zateplenie zvnútra, zároveň sa oberá aj o niekoľko štvorcových metrov podlahovej plochy. V tomto prípade však rozhodne nejde o systémové riešenie, ktoré by malo zmeniť energetické hospodárenie budovy.
Obnoviteľné zdroje?
Málo sa o tom hovorí, ale je to tak - súčasťou kvalitne spracovaného energetického auditu je aj posúdenie možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie. V prípade bytových domov ide najčastejšie o použitie solárnych panelov na zabezpečenie zásobovania bytovky ohriatou pitnou vodou. Takéto inštalácie fungujú napríklad v Šali, na Orave, pripravujú sa v Bratislave aj v Poprade. Potreba dodávky ohriatej pitnej vody z iného zdroja sa obmedzuje na dva - tri mesiace roku. V rodinných domoch s nainštalovaným podlahovým alebo stenovým vykurovaním môžu solárne panely slúžiť aj na predohrev vody na kúrenie, či na podporu vykurovania.
Autor: Bronislava Herdová (Autorka pracuje v Energetickom centre Bratislava)
