e do správy obciam v niektorých prípadoch pamiatky zachránilo, v iných prispelo k ich chátraniu. Hoci pamiatky oproti klasickým nehnuteľnostiam ponúkajú navyše históriu aj turistický potenciál, nie všetci vlastníci sú pripravení na vysoké investície a úradné povinnosti, ktoré sú s údržbou a vlastníctvom pamiatky spojené.
Nehnuteľných pamiatkových objektov je na Slovensku vyše trinásťtisíc. Súkromní vlastníci majú obvykle najväčší záujem o kaštiele blízko hlavných ťahov. Medzi nehnuteľné pamiatky však patria nielen kaštiele, ale aj hrady, meštianske domy, kostoly, ľudové chalupy, opustené mlyny, priemyselné areály, či sklady. Eviduje ich Pamiatkový úrad SR.
V súčasnosti podľa štatistiky pamiatkového úradu viac ako tretinu nehnuteľných pamiatok vlastnia súkromníci. Sú to hlavne fyzické osoby, ale rastie aj počet právnických osôb - firiem, občianskych združení aj politických strán. Nedávno o chátrajúci kaštieľ
Rusovciach v Bratislave prejavil záujem prezident, ktorý by tu uvítal reprezentačné priestory. Druhým najväčším vlastníkom po súkromníkoch sú obce, potom cirkvi a nakoniec štát s takmer desiatimi percentami.
Pamiatky u nás vlastnia aj cudzinci. Nie je ich však veľa, počet sa podľa Ľuboslava Škovieru z Pamiatkového úradu SR pohybuje okolo sedemdesiat. Sú medzi nimi hlavne Česi, československí emigranti a ich potomkovia. Vlastníkmi slovenských pamiatok sú občania Švajčiarska, Rakúska, Nemecka, Írska, USA, Kanady aj Izraela. Viaceré vlastnia cudzinci cez firmy vytvorené na Slovensku. Od nášho vstupu do Európskej únie môžu pamiatky kupovať aj fyzické osoby z iných európskych krajín.
Hrad za korunu
Obce, štát, aj fyzické alebo právnické osoby, ktoré pamiatky vlastnia a nemajú na ich opravu alebo údržbu peniaze, sa väčšinou snažia objekty predať alebo prenajať. Ceny sú veľmi rôzne a odvíjajú sa od stavu, v akom sa pamiatka nachádza, veľkosti pozemku, aj lokality. Niektoré kaštiele majú porovnateľnú cenu ako napríklad byty alebo rodinné domy v Bratislave, niektoré sa predávajú za symbolickú cenu s tým, že vlastníka zaviažu k rekonštrukcii. Takisto ako pri iných nehnuteľnostiach, aj pri cenách pamiatok sú regionálne rozdiely. "Ceny napríklad v Bánovciach nad Bebravou sú takmer desaťnásobne nižšie ako v okolí Bratislavy, či Trnavy. Kaštiele kopírujú cenu ostatných nehnuteľností, ale cena je vyššia, keď je kaštieľ zachovalý a má zázemie," hovorí Škoviera.
Katalóg pamiatok, ktoré sú na predaj, pripravuje Pamiatkový úrad SR. Cena pamiatky často nie je uvedená a je vecou dohody s vlastníkom. Do súkromných rúk sa ponúka napríklad kaštieľ Beňadiková v okrese Liptovský Mikuláš, kláštor františkánov v Kremnici, kaštieľ v Uhrovci, či kaštieľ vo Veľkých Dravciach.
Predané pamiatky chcú obnoviť
Dva hrady, ktoré boli v katalógu donedávna ponúknuté na predaj, už majú kupca. Považský hrad Slovenský klub turistov predal mestu Považská Bystrica za 400-tisíc korún, pričom mesto bude sumu splácať desať rokov. Slovenský klub turistov uprednostnil pri predaji mesto pred súkromným investorom.
Na hrad Vígľaš sa momentálne jeho vlastník, obec Vígľaš, na miestnom zastupiteľstve chystá schvaľovať kúpnopredajnú zmluvu pre zahraničného záujemcu. Starosta Pavol Výboh zatiaľ nechce prezradiť detaily o investorovi a o ďalšom využití pamiatky. Hrad chce obec predať za symbolickú korunu s tým, že zaviaže investora, aby začal do určitého termínu s jeho rekonštrukciou. V opačnom prípade bude platiť predkupné právo obce.
Z viacerých pamiatok súkromní investori urobia po rekonštrukcii hotel alebo iné ubytovacie zariadenie. Hotel má vzniknúť napríklad v kaštieli v Žarnovici, ktorý vlastní firma Eastern European Investment, či v Haličskom kaštieli, ktorý má firma Imet. V kaštieli v Haliči predtým fungoval ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež. Bývalý vlastník Banskobystrický kraj predal kaštieľ firme Imet, v ktorej figurujú zahraniční vlastníci. Letohrádok v Brodzanoch, ktorý sa v katalógu pamiatkového úradu ponúkal za milión korún, sa podľa slov starostu Brodzian Antona Zimu napokon predal za 50-tisíc korún bratislavskej firme. Problémom je lesný pozemok, ktorý bude musieť firma zameniť alebo kúpiť. Podľa zmluvy by mala letohrádok zrekonštruovať do piatich rokov.
Byrokracia a nejasní vlastníci
S kúpou a rekonštrukciou pamiatky je spojené množstvo povolení. Na byrokraciu a zdĺhavé vybavovanie sa súkromní vlastníci často sťažujú. Po vyhliadnutí pamiatky, ktorú si chce súkromník kúpiť, má na ňu predkupné právo štát. Čakanie na rozhodnutie štátu trvá približne mesiac, hoci sa predkupného práva väčšinou vzdá. Zdĺhavý býva aj prevod vlastníctva v katastri. Projekt rekonštrukcie musí schváliť pamiatkový úrad, čo tiež nejaký čas trvá. Okrem administratívnej náročnosti treba aj peniaze na rekonštrukciu, na ktorú nie je vždy ľahké získať príspevok.
Mnohé pamiatky nie je možné predávať ani s nimi inak narábať pre nevysporiadané vlastníctvo. Tak je to napríklad v prípade hradov Pajštún, Tematín, Plavecký hrad či Revište. V prípade, že má súkromník záujem o kúpu takejto pamiatky, musí ju najprv dať zamerať a potom sa dohodnúť s vlastníkom pôdy. Tým sú často Štátne lesy SR alebo pozemkový fond. "Sú viaceré cesty ako sa dostať k pamiatkam, ktoré nemajú vlastníka, ale postup je ešte zdĺhavejší ako pri bežných pamiatkach," hovorí Škoviera.
Súkromníci verzus dobrovoľníci
V prípade, že o pamiatku nikto nejaví záujem, často ju zachraňujú dobrovoľnícke združenia. Tie sú alternatívnym riešením pre tých, ktorí na rekonštrukciu pamiatky nemajú peniaze, ale nechcú ju predať do súkromných rúk. Po kúpe sa totiž stáva, že sa nový súkromný vlastník o pamiatku nestará a zneužije ju napríklad na získanie úveru. Alebo pamiatku síce upraví ale nevhodným spôsobom. "Máme veľa dobrých aj zlých príkladov fyzických aj právnických osôb. Zlé príklady máme predovšetkým z Bratislavy, kde sa viackrát stalo, že pamiatky nahradila úplná kópia.
Žiline zas proti súhlasu pamiatkarov z dvoch domov urobili jeden, aby tam mohli zriadiť biliard," hovorí Škoviera. V prípade, že vlastník opravuje pamiatku bez súhlasu pamiatkarov, krajský pamiatkový úrad mu môže uložiť pokutu. Pozitívnych príkladov je podľa Škovieru veľa v Banskej Štiavnici, Žiline, Trenčíne, Trnave, Košiciach, aj v Bratislave. "Veľmi pekne bol obnovený kaštieľ v Liptovskom hrádku, ktorý slúži ako hotel, aj kaštiele v Jasenici, Čereňanoch, Lučenci, Spišskom Hrušove, v Betlanovciach a Markušovciach," dodáva.
Pamiatky na predaj sú na východe
Počas prvých päť až desať rokov po revolúcii sa podľa Škovieru predalo najviac pamiatok a dnes už je menší výber. "Naším katalógom pamiatok na predaj prešlo asi päťsto objektov. Teraz je ich už len sto. Prvé sa predali kaštiele v okolí Bratislavy do dvesto kilometrov po Žilinu. Dnes už sú pamiatky na predaj najmä na východe Slovenska," hovorí Škoviera.
prvých rokoch po revolúcii prebiehali aj reštitúcie. Druhá veľká vlna zmeny vlastníkov prišla v čase decentralizácie, keď boli mnohé pamiatky vo vlastníctve štátu prevedené do vlastníctva obcí.
Stav pamiatok na Slovensku sa podľa Škovieru od revolúcie zlepšil. Štatistika pamiatkového úradu hovorí, že vo vyhovujúcom stave je asi štyridsať percent a v dobrom stave asi tridsať percent nehnuteľných pamiatok. V dezolátnom stave je asi päť percent a v narušenom asi dvadsať percent. Ostatné pamiatky sú v štádiu obnovy.
Kaštieľ Benických v Dolnej Mičinej
Renesančný kaštieľ z 2. polovice 16. storočia je dlhodobo nevyužívaný a potrebuje komplexnú rekonštrukciu. Od tohto roku má nového vlastníka. Kaštieľ dal postaviť niekdajší zvolenský župan Tomáš Benický v roku 1667. Po prvej svetovej vojne mal kaštieľ rôznych vlastníkov. "Do prechodu frontu to bol obývaný kaštieľ, vlastnila ho rodina Kusých z Bratislavy. Vojna ho však veľmi poškodila. Keď ruské vojská vytláčali Nemcov, spravili si z neho strelnicu, potom Nemci strieľali z druhej strany," hovorí starosta Dolnej Mičinej Ondrej Hudec. Kaštieľ chátral až do sedemdesiatych rokov, kedy sa štát pokúsil o jeho rekonštrukciu. Tá sa však nikdy nedokončila, kaštieľ totiž nemal perspektívneho budúceho užívateľa. Po revolúcii ho vrátili bývalým majiteľom. Tí sa kaštieľ podľa starostu snažili predať asi posledných päť rokov. Začiatkom tohto roku ho kúpil nový vlastník. Podľa starostu je to Holanďan žijúci na Slovensku a plánuje si tu zriadiť rodinné sídlo. "S rekonštrukciou chce podľa jeho slov začať asi o tri, štyri roky," hovorí Hudec.
Kláštor františkánov v Kremnici
Budova kláštora pochádza z polovice 17. storočia a dnes je v dezolátnom stave. Objekt je na predaj, hľadá majiteľa, ktorý by ho zrekonštruoval. Kláštor bol postavený v štýle neskorej renesancie, neskôr prestavaný v barokovom štýle. Do roku 1949 patril reholi bratov Františkánov, potom bol zoštátnený. "Nachádzali sa tu rôzne úrady, okresný súd, ľudové školy umenia. Neskôr bola predstava komunistickej strany, že v budove zriadia hotel. Rozbili maľby, zdevastovali objekt, na druhej strane urobili aj pozitívne veci - vymenili strechu, opravili základy," hovorí farár Rímskokatolíckej farnosti v Kremnici Martin Dado. Po roku 1989 sa na kláštor zabudlo. Podľa Dada komunisti na ňom spôsobili škodu asi za 300 miliónov. Po revolúcii kláštor štát vrátil františkánom, ktorí však nemali peniaze na jeho opravu. Od roku 2004 je objekt vo vlastníctve rímskokatolíckej farnosti, ktorej ho františkáni darovali.
Kaštieľ vo Veľkých Uherciach
Pôvabný kaštieľ s areálom vo Veľkých Uherciach, ktorý jeho vlastníkom po druhej svetovej vojne skonfiškovali, sa po roku 1989 dostal k potomkom pôvodných majiteľov predajom. Kaštieľ dal postaviť začiatkom 17. storočia Michal Bošáni. V roku 1865 ho kúpila rodina Thonetovcov a vlastnila ho až do druhej svetovej vojny. Kaštieľ aj pozemky im po vojne štát zobral. V roku 2004 ich opäť kúpil potomok starého rodu Thonetovcov Flavio Thonet, ktorý žije v Rakúsku. "Prvýkrát som sa bol na kaštieľ pozrieť aj s manželkou v roku 1987, chcel som vidieť, kde žili moji predkovia. V tom čase tu prezidentská kancelária začala búracie práce, chceli tu, myslím, zriadiť kongresový palác a odstrániť kostol. Veľa toho pritom zničili," hovorí Thonet. Potom o kaštieli počul až o desať rokov neskôr, keď sa dozvedel, že bude na predaj. Pôvodne ho chcel kúpiť za symbolické jedno euro. Sumu, ktorú nakoniec zaplatil, nechcel prezradiť, ale povedal, že nebola vysoká. "Trvalo nám rok, kým sme vyčistili areál, teraz pomaly začíname opravovať kaštieľ a fasády. Chceme postupne obnoviť všetky objekty v areáli a dostať ich do pôvodného stavu," dodáva. Rekonštrukciu platí z vlastných peňazí, získal príspevok od Slovenského plynárenského priemyslu a menšiu sumu aj od štátu prostredníctvom fondu Obnovme si svoj dom. V areáli sa nachádza aj kaplnka, kde by sa mali po rekonštrukcii znovu konať svadby. Veľkú časť kaštieľa chce Thonet spolu s manželkou využívať na súkromné účely. Okrem toho rozmýšľa o zriadení reštaurácie a prenájme niektorých izieb.
Synagóga vo Vrbovom
Jedna z najkrajších synagóg na Slovensku, sa nachádza vo Vrbovom a čoskoro by mala prejsť do rúk nových vlastníkov - zahraničných Slovákov, ktorí pripravujú jej rekonštrukciu. Synagóga s orientálnymi prvkami bola postavená
rokoch 1882 až 1883 v maurskom slohu. V tom čase tvorili židia tretinu obyvateľov obce. Od roku 1942 synagóga neslúžila na náboženské účely, bol tu sklad obilia, neskôr sklad textilu. Po rokoch chátrania by sa mala synagóga znovu začať využívať na náboženské účely. Okrem toho by sa tu mali podľa slov primátora Ivana Borovského konať kultúrno-spoločenské podujatia. "Obec už predala svoj päťdesiatpercentný podiel za symbolických sto korún a myslím, že sa blíži
k predaju aj druhých päťdesiat percent od súkromných spoluvlastníkov," hovorí primátor. Obnova synagógy a jej neskoršie prevádzkovanie by sa mali financovať prostredníctvom slovenskej a americkej nadácie. Podľa kúpno-predajnej zmluvy by fasáda budovy mala byť hotová do roku 2008 a postupne sa bude objekt rekonštruovať ďalej.
Ako obnoviť pamiatku
Základný predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti vlastníkov je zákon o ochrane pamiatkového fondu z roku 2001.
Ak chce vlastník pamiatku alebo objekt, ktorý je v pamiatkovo chránenom území, obnoviť, musí podať žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy Krajskému pamiatkovému úradu. Treba v nej uviesť identifikačné a majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, jej plánované budúce využitie a predpokladané zmeny v hmotnej a priestorovej skladbe pamiatky (viac na www.pamiatky.sk). Krajský pamiatkový úrad zváži prípustnosť prác a určí podmienky, za akých možno práce vykonať. Vydáva rozhodnutie ku každej prípravnej, projektovej a výskumnej dokumentácii. Ak dôjde počas prác k nepredvídanému nálezu, práce sa musia zastaviť až do vydania rozhodnutia úradu.
Kde na to získať peniaze
Finančné príspevky na obnovu pamiatky môže vlastník žiadať zo štátneho rozpočtu, z európskych fondov a od nadácií.
Zo štátneho rozpočtu je to prostredníctvom fondu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, z fondu rozvoja bývania ministerstva výstavby alebo zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (ak je vlastník malým alebo stredným podnikateľom v oblasti cestovného ruchu).
Na obnovu pamiatky sa dá získať príspevok z európskych fondov Phare (ak v pamiatke môže vlastník prevádzkovať malé alebo stredné podnikanie), Ispa (ak potrebuje príspevok na budovanie technickej infraštruktúry, alebo vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie) a Sapard (ak v pamiatke môže prevádzkovať poľnohospodársku činnosť).
V regiónoch Bratislava a Trnava je možné žiadať o príspevok z európskeho fondu Interreg III na cezhraničné projekty s Rakúskom.
Ďalšou možnosťou je príspevok z tretieho sektora - nadácií na rozvoj kultúry, umenia a architektúry alebo rozvoj podnikania.
Synagóga vo Vrbovom - obec už predala svoj päťdesiatpercentný podiel za symbolických sto korún.
Foto: Boris Tytykalo
